Kde sa vzala panika na trhoch a čo je za pádmi technologických gigantov? Objavilo sa nečakané riziko
Vo štvrtok zažil finančný svet paniku, ktorá sa podpísala pod prudké prepady cien akcií v technologickom sektore. Výpredaje zasiahli technologické esá, ako sú Nvidia, Broadcom, AMD, Dell, Qualcomm či Microsoft.
Technologický index Nasdaq prepadol v priebehu jediného dňa o 5,4 percenta a zažil najhorší deň od apríla 2025. Výpredaj akcií v indexoch S&P 500 a Nasdaq úplne zmazal stredajší rast, ktorým investori pôvodne reagovali na výsledky amerických volieb do Kongresu, v ktorých demokrati získali kontrolu nad oboma komorami.
Dva roky žil technologický sektor v ilúzii, že pokrok v oblasti umelej inteligencie limitujú len tri veci – výrobná kapacita polovodičov, dostatok elektrickej energie a obrovský kapitál, ktorý celý AI cyklus utiahne. Po voľbách sa však objavil nový rizikový faktor: odpor verejnosti voči dátovým centrám, ktoré zabezpečujú výpočtový výkon pre umelú inteligenciu.
Ukázalo sa, že aj hlboko polarizovaní Američania sa dokážu zhodnúť na tom, že si neprajú, aby im za plotmi domov vyrastali obrovské výpočtové megaprojekty. Dátové centrá sa stali výbušnou témou, keďže pre mnohých symbolizujú vzostup bohatstva a moci technologických gigantov. Ich šéfovia navyše utužovali vzťahy s prezidentom Donaldom Trumpom, čím sa pre veľkú časť verejnosti stali súčasťou jeho systému.
Vedenie technologických gigantov si začína uvedomovať, že doterajší model expanzie narazil na politickú prekážku. Na konferencii denníka Wall Street Journal to priznala šéfka spoločnosti Meta Dina Powell McCormicková. Podľa jej slov budú musieť technologické firmy prehodnotiť prístup k povoľovaniu stavieb.
Výsledky volieb prihrali demokratom moc v kľúčových štátoch, ako Texas, Ohio, Nevada, Michigan, Georgia, Pensylvánia či Arizona. Práve v nich kandidáti uspeli so sľubom, že si na výstavbu serverovní posvieti štát. Zákazy alebo moratóriá na dátové centrá už schválili okresy naprieč Spojenými štátmi – od Edgewateru na Floride až po Bloomington v Illinois.
Ohrozený je napríklad plánovaný projekt spoločnosti Meta v meste Piqua v Ohiu za miliardu dolárov. Miestni obyvatelia v referende odvolali troch mestských zástupcov, ktorí projekt v minulosti schválili, a presadili sprísnenie podmienok pre novú výstavbu.
Spoluzakladateľ OpenAI Greg Brockman uviedol, že technologické firmy zlyhali v komunikácii s miestnymi samosprávami a podcenili schopnosť miestnych ľudí zmobilizovať sa. Podľa prieskumu televízie NBC až 56 percent voličov uviedlo AI a dátové centrá ako kľúčový alebo hlavný faktor pri hlasovaní za zástupcov do Kongresu.
Analytici investičnej banky Goldman Sachs upozorňujú, že v ohrození je až 45 percent z celkovej plánovanej kapacity dátových centier v USA. Novozvolený senátor za štát Michigan Abdul El-Sayed presadzuje úplné pozastavenie vývoja najpokročilejších modelov umelej inteligencie, kým nezávislí vedci a regulačné orgány necertifikujú vývoj ako bezpečný. Nastupujúca demokratická senátorka z Južnej Karolíny Annie Andrewsová navrhuje plošné dvojročné moratórium na výstavbu nových dátových centier.
V Ohiu postavil kampaň na boji proti dátovým centrám zvolený demokratický senátor Sherrod Brown. Podľa Obchodnej komory štátu Ohio poskytol štát v rokoch 2017 až 2024 na výstavbu dátových centier daňové úľavy v celkovej výške 2,5 miliardy dolárov. Brown žiada zrušenie daňových úľav a štátnych dotácií pre firmy z oblasti AI.
V Texase získala kreslo guvernérky demokratka Gina Hinojosa, ktorá avizovala koniec výstavbe. V Texase sa plánuje najmenej 248 dátových centier a projekty s celkovým výkonom okolo 200 gigawattov prechádzajú auditom. Analytici banky UBS odhadujú, že len pre rok 2028 je v Texase ohrozených 18 gigawattov plánovaného výkonu.
