Globálne emisie z fosílnych palív klesnú vplyvom zelených technológií a vojny v Iráne
Globálne emisie oxidu uhličitého z fosílnych palív by mali v roku 2026 mierne klesnúť. Prispieva k tomu rozvoj obnoviteľných zdrojov energie, ale aj prudký rast cien ropy spôsobený vojnou v Iráne.
Vyplýva to zo správy Global Carbon Budget, ktorú vedci zverejnili v utorok počas klimatického summitu COP31 v tureckej Antalyi.
Emisie zo spaľovania ropy, zemného plynu a uhlia, ktoré patria medzi hlavné príčiny klimatických zmien, sa za uplynulé desaťročie zvyšovali v priemere o 0,9 percenta ročne a vlani dosiahli rekordnú úroveň. V tomto roku však vedci očakávajú ich pokles o 0,4 percenta na 38,2 miliardy ton. Išlo by o prvé medziročné zníženie od roku 2020, keď pandémia ochorenia COVID-19 výrazne obmedzila svetovú ekonomiku, obchod a dopravu.
K poklesu emisií podľa výskumníkov prispela vojna v Iráne vedená Spojenými štátmi a uzavretie Hormuzského prielivu. Prudké zdraženie ropy totiž viedlo k zníženiu jej spotreby. Významnú úlohu zohráva aj rozširovanie solárnych a veterných elektrární a využívanie elektromobilov. Podľa správy tieto technológie pokrývajú dve tretiny nárastu celosvetového dopytu po energii.
„Pokles emisií CO2 z fosílnych palív je povzbudivý, ale zníženie spôsobené čiastočne geopolitickými otrasmi nie je udržateľným riešením klimatickej krízy,“ uviedol Pierre Friedlingstein z britskej Exeterskej univerzity, ktorý viedol výskum. Dlhodobým riešením podľa neho zostáva rýchle zavádzanie čistých energetických technológií.
Profesorka klimatológie Corinne Le Querová z University of East Anglia upozornila, že emisie sa po predchádzajúcich hospodárskych otrasoch, napríklad pandémii či globálnej finančnej kríze, opäť zvýšili. Podobný vývoj očakáva aj po zmiernení napätia na ropnom trhu.
