Roky chodila na rovnaké miesto, tri stromy si všimla až teraz. Úchvatné dielo prírody jej vyrazilo dych
„V Rabčiciach na cintoríne rastú vedľa seba tri stromy. Predstavujú detstvo, mladosť a starobu,“ napísala na sociálnu sieť Námestovčanka Ľubomíra Slovíková a zverejnila ich fotografiu. Jeden strom je zelený, druhý má lístie sfarbené do sýtooranžova, tretí je úplne holý.
I keď na rabčický cintorín chodieva od detstva, stromy v takejto podobe a symboliku, ktorú jej pripomenuli, si nikdy nevšimla. „Teraz mi to padlo do oka na prvú, a toľké roky tam chodievame,“ hovorí Ľubomíra. „Najskôr ma zaujal mohutný, starý strom, ktorý má svoje hlboké korene priamo na starom cintoríne. Už bol holý, zbavený listov. Vzápätí som si vedľa neho všimla ďalšie dva stromy. V tej chvíli sa mi v myšlienkach všetko spojilo do jedného dokonalého obrazu.“
Pre Námestovčanku je cintorín v Rabčiciach miestom hlboko vrytým do srdca už od útleho detstva. „Rabčický cintorín je so mnou spätý odmalička,“ hovorí. „Nikdy nezabudnem ísť na starý cintorín k svojim prababkám. Presne tak, ako sme tam kedysi chodievali s rodičmi. Je to naša tradícia, naša povinnosť a prejav úcty. Aj tentoraz som tam prišla zapáliť sviečky rodine a známym.“
Cestu na cintorín veľmi dobre pozná. Nikdy by nepovedala, že ju po toľkých rokoch na tomto mieste môže ešte niečo prekvapiť. Príroda to však naplánovala inak a pripravila scenériu, ktorá v Ľubomíre okamžite vyvolala silné emócie.
„Bolo to fascinujúce,“ opísala Ľubomíra. „Tmavozelená, stále zelená borovica ako symbol večného života a bezstarostného detstva. Hneď vedľa nej stojí ohnivo sfarbený javor plný energie a pestrosti ako znak mladosti a nášho aktívneho života. A nakoniec holý, starý strom, ktorý pre mňa predstavuje pokoru a neúprosný čas v starobe.“
V tom momente si uvedomila, že najkrajšie diela netvoria umelci, ale príroda sama. „Len treba chodiť s otvorenými očami,“ dodala Oravčanka.
