Na hotel na Liptove, ktorý štát chcel predať, išli desaťtisíce eur
Za vypratanie hotela zaplatilo ministerstvo vyše 40-tisíc eur. Štát sa chystal predať hotel Bobrovník nad Liptovskou Marou, no ešte predtým doň ministerstvo životného prostredia investovalo viac ako 162-tisíc eur. Nehnuteľnosť pritom spravuje Slovenský vodohospodársky podnik, nie samotné ministerstvo.
Rezort za peniaze zo štátneho rozpočtu objednával opravy, kamerový systém aj likvidáciu starého vybavenia. Informácie prichádzajú po tom, ako štátny tajomník Filip Kuffa upozornil na faktúry, ktoré ministerstvo počas pôsobenia Tomáša Tarabu nezverejňovalo.
Päť zákaziek za viac ako 162-tisíc eur
Opustený hotel Bobrovník, známy aj pod názvom Jamajka, chcel štát predať ako prebytočný majetok. Ešte predtým však na ňom ministerstvo financovalo viacero prác.
„Envirorezort pod Tarabom realizoval na hoteli Bobrovník, ktorý plánovalo predošlé vedenie predať ako prebytočný majetok, celkovo päť zákaziek v celkovej hodnote vyše 162-tisíc eur,“ potvrdil tlačový odbor ministerstva životného prostredia.
Najvyššou položkou bol kamerový systém za takmer 54-tisíc eur vrátane detektorov a sirén. Dodávateľom bola spoločnosť MK Tech, ktorú vybrali na základe najnižšej ceny s využitím výnimky pre zákazky do 50-tisíc eur bez DPH. Dielo prevzali 24. októbra 2025.
Vo februári 2026 ministerstvo zadalo zákazku na vypratanie priestorov a ekologickú likvidáciu starého zariadenia spoločnosti Yellowstone limited corporation za približne 44-tisíc eur. Spoločnosť J&D Windows fakturovala v novembri 2025 za riešenie havarijného stavu po výdatnom daždi približne 31-tisíc eur, práce zahŕňali opravu strechy a komína. Firma RAFED v tom istom mesiaci realizovala revitalizáciu pozemku za 24-tisíc eur. Najnižšiu sumu, približne 10 500 eur, predstavovali sanačné práce spoločnosti BonaDesign.
Prečo platilo ministerstvo za majetok vodohospodárov?
Otázkou zostáva, prečo tieto výdavky financovalo priamo ministerstvo životného prostredia, keď nehnuteľnosť patrí do správy Slovenského vodohospodárskeho podniku. Na hospodárenie s hotelom upozornil 9. novembra štátny tajomník Filip Kuffa. „Otázne je, prečo sa investovalo do hotela, o ktorom bolo jasné, že sa vlastne ide predať,“ povedal.
Kuffa oznámil, že audit na ministerstve odhalil nezverejnené faktúry za viac ako dva milióny eur. Podľa jeho slov niekto z úplných zoznamov dokladov vyškrtával vybrané položky a verejnosti sprístupňoval iba ich skrátené verzie. Z piatich faktúr, ktoré sa týkali hotela nad Liptovskou Marou, zverejnilo ministerstvo pôvodne jednu.
Hotel chcela kúpiť firma bez podnikateľskej histórie
Slovenský vodohospodársky podnik oficiálne vyhlásil verejný výber kupujúceho 18. júna 2026, predaj však pripravovali minimálne od roku 2024. Ako jediný uchádzač v ňom uspela spoločnosť Alempio agency, ktorá vznikla iba mesiac pred vyhlásením predaja. Firma akceptovala cenu takmer 1,8 milióna eur bez DPH.
Na krátku existenciu kupujúceho upozornilo počas pripomienkového konania aj ministerstvo dopravy. Spoločnosť mala základné imanie päťtisíc eur a predložený materiál podľa rezortu dostatočne nevysvetľoval, ako preukázala finančné krytie kúpy.
Bývalý štátny tajomník ministerstva životného prostredia Michal Kiča (Demokrati) uviedol, že vyraďovacia komisia vodohospodárskeho podniku podľa jeho informácií v septembri 2024 požadovala minimálne 2,1 milióna eur. Rozdiel oproti neskoršej predajnej cene predstavoval viac ako 310-tisíc eur.
Predaj zastavili, nariadili audit
Ministerstvo životného prostredia ešte 9. septembra súhlasilo so znením kúpnej zmluvy a ďalším postupom pri predaji. K zmenám došlo po odchode Tomáša Tarabu z vedenia ministerstva. Prezident Peter Pellegrini ho 30. septembra odvolal z funkcie po tom, ako mu parlament vyslovil nedôveru.
Pripomienkové konanie sa skončilo 5. októbra. Už nasledujúci deň však prišiel pokyn, aby sa v prevode nepokračovalo. Filip Kuffa zároveň nariadil právny a ekonomický audit prebiehajúcich procesov na ministerstve a v podriadených organizáciách. Rezort obmedzil aj prijímanie rozhodnutí pri predajoch majetku, verejných obstarávaniach a personálnych otázkach.
Šiesteho októbra skončil aj generálny riaditeľ Slovenského vodohospodárskeho podniku Jozef Moravčík. Dočasným vedením poverili Miroslava Seleckého. Podľa Kuffu ministerstvo dodatočne sprístupnilo doklady, ktoré predtým vo verejnej evidencii chýbali. Do budúcnosti chce zaviesť systém, ktorý ich bude automaticky zverejňovať priamo z ekonomickej evidencie.
Priestor na vyjadrenie sme poskytli aj Tomášovi Tarabovi. Pýtali sme sa, prečo ministerstvo investovalo nemalé finančné prostriedky do nehnuteľnosti, ktorá bola na predaj, a prečo neboli faktúry za vykonané práce zverejnené. Taraba však nereagoval.
