Slovenské domácnosti platia za energie výrazne menej než európsky priemer, ceny im však vzrástli
Kým priemerné ceny elektriny a zemného plynu pre domácnosti v Európskej únii v prvom polroku 2026 klesli, na Slovensku vzrástli. Elektrina zdražela oproti druhému polroku 2025 o 7,1 percenta a zemný plyn o tri percentá. Vývoj na Slovensku tak bol opačný než priemer celej Únie, kde elektrina zlacnela o 2,2 percenta a plyn o 10,2 percenta.
Slovenské domácnosti platili v prvom polroku 2026 za elektrinu priemerne 19,90 eura za 100 kilowatthodín (kWh), zatiaľ čo priemer EÚ dosahoval 28,30 eura. Cena elektriny na Slovensku tak bola približne o 30 percent nižšia než európsky priemer. Ešte výraznejší rozdiel bol pri zemnom plyne. Na Slovensku stál 100 kWh priemerne 6,30 eura, zatiaľ čo priemer EÚ predstavoval 11 eur. Slovenská cena bola teda približne o 43 percent nižšia. Údaje zahŕňajú dane a poplatky.
Napriek relatívne nízkym cenám bol ich vývoj pre slovenské domácnosti nepriaznivý. Elektrina v EÚ oproti predchádzajúcemu polroku zlacnela v priemere o 2,2 percenta, zatiaľ čo na Slovensku zdražela o 7,1 percenta. Výraznejší rast zaznamenali napríklad Fínsko (19,5 percenta), Poľsko a Litva (zhodne 10,6 percenta) či Švédsko (10,4 percenta). Pri zemnom plyne bol rozdiel ešte markantnejší. Kým európsky priemer klesol o 10,2 percenta, slovenské ceny vzrástli o tri percentá. V Česku pritom plyn zlacnel o 6,4 percenta a v Nemecku o 5,5 percenta.
Najdrahšiu elektrinu majú domácnosti v Írsku, najlacnejšiu v Maďarsku
Najdrahšiu elektrinu v EÚ mali domácnosti v Írsku, kde 100 kWh stálo 38,70 eura. Nasledovali Nemecko (36,20 eura), Belgicko (35,80 eura), Rakúsko (32,60 eura) a Taliansko (31,40 eura). Najnižšie ceny v Únii zaznamenalo Maďarsko, a to 11,40 eura za 100 kWh. Pri zemnom plyne bolo najdrahšie Švédsko s cenou 22 eur za 100 kWh, nasledované Holandskom (16,20 eura) a Francúzskom (13,50 eura). Najlacnejší plyn mali opäť Maďari, ktorí platili len 3,30 eura.
Poradie krajín sa však výrazne mení po zohľadnení kúpnej sily obyvateľstva. Najdrahšiu elektrinu v tomto porovnaní malo Rumunsko, nasledované Poľskom a Českom. To znamená, že hoci nominálne ceny v týchto krajinách nedosahujú západoeurópske maximá, vzhľadom na miestnu cenovú úroveň predstavujú pre domácnosti väčšiu záťaž. Pri plyne sa po prepočte na štandard kúpnej sily dostalo na prvé miesto Severné Macedónsko.
Rozdiely ovplyvňujú vládne opatrenia aj dane
Podľa profesora Xiaoyiho Mua z University of Dundee rozdiely medzi krajinami výrazne ovplyvňujú vládne opatrenia, dane, distribučné poplatky aj spôsob, akým dodávatelia nakupujú energie. Napríklad Dánsko od januára 2026 dočasne znížilo daň z elektriny približne o desať centov za kilowatthodinu. Výsledkom bol pokles cien elektriny o 28,2 percenta, najvýraznejší spomedzi sledovaných krajín.
Európske domácnosti sa však podľa odborníkov môžu pripraviť na ďalšie zdražovanie. Údaje za prvý polrok ešte v plnej miere nezachytávajú dôsledky rastu veľkoobchodných cien plynu po vypuknutí vojenského konfliktu s Iránom. Dodávatelia totiž často nakupujú energie v predstihu a mnohé domácnosti majú zmluvy s pevnými cenami. „Oneskorenie môže trvať od niekoľkých mesiacov až po viac ako rok v závislosti od toho, ako je v jednotlivých krajinách organizovaný maloobchodný trh s energiami,“ vysvetlil Mu.
Profesor preto očakáva, že vyššie účty môžu domácnosti pocítiť už v druhej polovici roka 2026, no ešte výraznejšie v prvom polroku 2027. Najnovšie údaje indexu cien energií pre domácnosti (HEPI) naznačujú, že tlak na rast cien sa už prejavuje. V októbri zdražela elektrina v 21 z 33 sledovaných európskych hlavných miest a zemný plyn v 14 z 27 miest. Aj keď teda slovenské domácnosti zatiaľ platia za energie podstatne menej než európsky priemer, ich ďalší vývoj zostáva neistý.
