Európska únia nechce prehrať preteky v umelej inteligencii, varuje však pred jej temnou stránkou
Lídri Európskej únie sa v piatok na neformálnom samite v Dubline zaoberajú tým, ako posilniť postavenie Európy v celosvetových pretekoch v oblasti umelej inteligencie a zároveň ochrániť občanov pred jej rastúcimi rizikami. Ide o historicky prvé rokovanie európskych lídrov venované tejto technológii, ktoré sprevádza snaha znížiť závislosť Únie od amerických a čínskych technologických spoločností.
Na samit pozvali šéfa francúzskej spoločnosti Mistral AI Arthura Menscha a nositeľa Nobelovej ceny Geoffreyho Hintona, považovaného za jedného z krstných otcov umelej inteligencie.
„Budeme skúmať rovnováhu medzi reguláciou a inováciami, technologickú suverenitu a to, ako môže Európa reagovať na vývoj umelej inteligencie vo svete,“ vyhlásil pred začiatkom rokovaní írsky premiér Micheál Martin.
Predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsolová odmietla tvrdenia, že Európa už technologické súperenie prehrala. „Už ma unavuje počúvať, že Európska únia nejako prehrala preteky v umelej inteligencii. Máme špičkové talenty aj vynikajúce technologické prostredie,“ zdôraznila.
Mensch má s európskymi lídrami diskutovať o podpore domáceho vývoja AI, investíciách a posilňovaní konkurencieschopnosti. Jeho spoločnosť Mistral pritom odmieta výzvy niektorých amerických technologických manažérov na spomalenie vývoja umelej inteligencie.
Hinton, bývalý výskumník spoločnosti Google, sa zameria na možné ohrozenie pracovných miest, základných práv, demokracie a bezpečnosti. Dlhodobo upozorňuje na riziká nekontrolovaného rozvoja pokročilých systémov AI.
Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallas varovala pred zneužívaním technológie vo vojenstve. „Všetci už vidíme temnú stránku umelej inteligencie na bojisku na Ukrajine, kde sa používajú drony vybavené umelou inteligenciou, ktoré sa učia vyhľadávať ľudí, aby ich zabíjali,“ povedala.
Estónsko a Fínsko pred samitom vyzvali na vytvorenie spoločného európskeho systému reakcie na závažné incidenty spôsobené umelou inteligenciou.
Estónsky premiér Kristen Michal pripomenul niekdajšiu závislosť Európy od zahraničných dodávateľov fosílnych palív a kritických surovín. „Nemali by sme zopakovať rovnakú chybu. Mali by sme investovať do nových technológií,“ vyhlásil.
Rokovania sa konajú v tieni škandálu okolo amerického čipového giganta Nvidia. Jeho dlhoročný šéf Jensen Huang vo štvrtok odstúpil po odhalení mimomanželských vzťahov vrátane pomeru so ženou podozrivou z väzieb na čínsku rozviedku. Spoločnosť patrí medzi kľúčových dodávateľov čipov pre umelú inteligenciu a významných investorov v Európe. Huangova rezignácia otriasla technologickými akciami, ktoré v piatok zaznamenali ďalšie výkyvy.
Kauza Nvidie síce nie je oficiálnym bodom programu, podľa predstaviteľa EÚ však môže otvoriť diskusiu o bezpečnostných dôsledkoch závislosti od najväčších technologických spoločností.
Analytik James Green z Centra pre európske reformy upozornil, že Únia musí súčasne podporovať vlastné inovácie, zabezpečiť prístup k najvýkonnejším technológiám a prostredníctvom regulácie a medzinárodnej spolupráce obmedzovať ich škodlivé dôsledky.
Výsledkom dublinských rozhovorov má byť politické usmernenie ďalšieho postupu EÚ pri rozvoji a regulácii umelej inteligencie.
