Festival zrušený! Prevláda žltačka!
Na letisku v Poprade sa nekoná festival Okey Leto, ktorej atmosféra bola známa gurmánskymi zážitkami. Namiesto radosti a zábavy sa organizátori museli podriadiť rozhodnutiu Regionálneho úradu verejného zdravotníctva, ktorý zasadil rázny úder – festival zrušený pre šíriacu sa vírusovú hepatitídu typu A v oblasti. Kedy si už konečne niekto uvedomí závažnosť situácie?
Žltačka zasahuje, obavy rastú
Nie je to prvýkrát, čo verejné podujatia trpia následkami nedbanlivosti správcov hygieny. To, čo by malo byť slávnostnou udalosťou, sa premenilo na nočnú moru organizátorov a návštevníkov. Zakázaný predaj jedla a nápojov znamená jediné – nepodávať pivo a zabudnúť na gastro zóny. Nie je potrebné byť odborníkom, aby človek pochopil, že festival bez možností stravovania a osvieženia nemôže prežiť!
Vrátenie vstupného – zo zlého do ešte horšieho
Organizátori sa snažia zachrániť aspoň trocha tvár a sľubujú vrátenie peňazí všetkým, ktorí si zakúpili vstupenky. Aká tragédia! Místo zábavy pocit sklamania a frustrácie; to je cena, ktorú musia zaplatiť obyčajní ľudia len preto, že niekto zlyhal. Prečo by občania mali trpieť za činnosť a rozhodnutia ľudí na vrchole hierarchie, ktorí si ich ani nevšimli?
Chronologicky vzor pre budúcnosť
V súvislosti s touto epidemiologickou pohromou sa už objavilo viac ako trinásť ohnísk žltačky. Tieto čísla nie sú jednoducho štatistikou – ide o občanov, o rodiny a o komunitu, ktorá nesie následky nedbanlivosti! Každý blond dymový signalizátor alarmu k nám zaznieva. Kedy sa konečne začnú prijímať opatrenia, ktoré zabráni ďalšiemu šíreniu vírusu?
Úrady a ich reakcie: Kde sa stratila zodpovednosť?
Hygienici sú známymi postavami v rozprávke bez konca – zatiaľ čo hlavnú úlohu hrá strach a panic, politici ignorujú hlas tých, ktorí majú právo na zdravie, zábavu a dôstojný život. Politická nekonzistencia v týchto otázkach nedáva občanom žiadny pocit istoty a bezpečia. Kde sú sľúbené zmeny a zodpovednosť zo strany predstavených?
Čo je potrebné zmeniť?
Osud festivalu Okey Leto by mal byť varovaním pre budúce podujatia a organizácie. Ak sa nezhostíme skutočnej prevencie a ochrany, môžeme zabudnúť na zábavné a kultúrne akcie, ktoré tvoria tejidos našich spoločností. Každá strata príležitosti na stretnutie a radosť klozujú k rodinám a priateľom, zatiaľ čo úradníci sedí s nohami na stole, očakávajúc ďalší deň bez následkov.
