Iránske protesty a masové zabíjanie občanov
Situácia v Iráne sa dramaticky zhoršila počas protivládnych demonštrácií, kde podľa údajov nórskej mimovládnej organizácie Iran Human Rights (IHR) bezpečnostné zložky zabili najmenej 3428 ľudí a ďalších viac ako 10-tisíc zatkli. Nárast počtu obetí je výsledkom informácií získaných od iránskych ministerstiev zdravotníctva a školstva. IHR uvádza, že minimálne 3379 z týchto obetí zomrelo v období medzi 8. a 12. januárom.
Riaditeľ IHR Mahmúd Amiry-Moghaddam odsúdil tento „masový teror“ a zdôraznil, že uvedený počet obetí je iba „absolútne minimum“ a skutočné čísla môžu byť omnoho vyššie. Mnohí, ktorí sa zranili počas protestov, údajne zomreli po tom, ako ich bezpečnostné zložky doslova dokonali na mieste.
Protesty, ktoré začali 28. decembra 2022 medzi obchodníkmi v Teheráne, sa postupne transformovali na rozsiahle protivládne hnutie, spojené s rastúcimi cenami a kolapsom iránskej meny, rial. V snahe obmedziť tieto demonštrácie, iránska vláda 8. januára blockovala internet a signalizáciu s externým svetom.
Aktér americkej politiky, prezident Donald Trump, vyjadril podporu iránskym demonštrantom a vyzval ich, aby sa postavili proti režimu. V nedeľu im sľúbil, že „pomoc je na ceste“, avšak o konkrétnych krokoch sa nezmienil. Jeho podpora poukazuje na čoraz napätejšie vzťahy medzi USA a Iránom.
Obavy z prehlbujúceho sa teroru sú na mieste, keďže iránske predstaviteľstvo stále znižuje tlak na protestantov. Na uliciach panuje strach, a iránske bezpečnostné zložky sa neštítia pred násilím voči svojím občanom. Žiaľ, svetoví lídri a medzinárodné organizácie zatiaľ reagujú nedostatočne v porovnaní s rozsahom porušovania ľudských práv v Iránu.
Medzinárodné spoločenstvo by malo vážne zvážiť svoje kroky v tejto krízovej situácii a naliehavo sa postaviť na stranu iránskych občanov, ktorí bojujú za svoje základné ľudské práva a slobodu.
