Čo je peklo u Fica?
Očakávať zodpovednosť v politike je v domácej sfére takmer absurdná predstava. Peter Schutz sa vo svojej analýze zameriava na nedávne vyhlásenia Roberta Fica, predsedu vlády, ktorý nedávno hovoril o „veľkom bielom koni“ ako o potrebnom nástroji pre Slovensko na ceste do „pekla“. Tento názov ponúka množstvo podnetov na zamyslenie a diskusie.
Prvou myšlienkou, ktorá sa vynára, je spojenie veľkého bieleho koňa s fiktívnymi darcami, ktorých úlohou je zabezpečiť financovanie politických kampaní, ako tým pri Hlasu. Ide o kategóriu právnickych a fyzických osôb, ktoré nielenže hrajú kľúčovú úlohu v politickom marketingu, ale tiež stávajú sa symbolom nelegitímneho správania, kde financie nepretekajú priamo zo zákonných zdrojov.
Takže otázka znie: je „biely kôň“ iba iróniou, alebo reálnym zlozvykom v slovenskej politike? Na jednej strane je tu potrebná politická konsolidácia, na druhej strane sa obávame, že každý pokus o implementáciu nepopulárnych opatrení môže viesť k politickému „peklu“ a de facto k zániku koalície. Fico sa zdá, že je si vedomý rizík, ktoré s tým súvisia; avšak navrhovaný prístup sa môže javiť skôr ako cesty bez východiska pre dlhodobé finančné zdravie.
Pokiaľ ide o jeho predstavy o budúcnosti, vyvstáva otázka, či sa skutočne odhodlá uskutočniť zmeny, ktoré budú pre obyvateľov nepríjemné, a či je ochotný s tým žiť. Alternativa, ktorú poskytuje, je pokračovanie v praxi, kde sa eliminujú nepopulárne rozhodnutia – čo naznačuje, že pre Fica, spoliehajúceho sa na popularitu, je dôležitejšie udržať si moc než v skutočnosti konsolidovať financie.
V konečnom dôsledku je potrebné sa zaoberať otázkou, či generovanie a udržiavanie populárnej histórie, a nie zodpovedné hospodárenie, by malo byť základným stavebným kameňom pre slovenskú politiku. Vo svete plnom zvratov a prežitého cynizmu by mohol byť „biely kôň“ metaforou pre zamietnuté zodpovednosti, ktoré sa môžu nielen zamieňať, ale môžu sa aj presúvať, čím sa vytvára kolobeh, ktorý môže byť pre krajinu zničujúci.
