Národná banka Slovenska a lekcie z gréckych financií
Aby sme mohli efektívne reagovať na súčasné problémy slovenských verejných financií, musíme sa pozrieť na situáciu, ktorá sa v minulosti odohrala v Grécku. Hlavný ekonóm Národnej banky Slovenska (NBS), Michal Horváth, spolu s analytikom Martinom Nevickým varujú, že naša krajina by mohla čeliť podobným problémom. Zatiaľ čo Grécko sa snažilo nájsť riešenia predovšetkým prostredníctvom zvyšovania daní, ich účinnosť sa zatiaľ neprejavila, najmä vo svetle spomaľujúcej sa ekonomiky.
Podľa členov NBS je dôležité, aby Slovensko prevzalo zodpovednosť za svoju ekonomickú situáciu a nezabúdalo na možnosti, ktoré má na dosah. Navrhujú, aby sa štát skúsil obmedziť vo výdavkoch a prehodnotil svoje rozpočtové priority. Ich analýzy tiež naznačujú, že predpokladané fázy ozdravovania verejných financií môžu byť menej bolestivé než tie, ktorými si prešlo Grécko. Dôležité je, aby štát zrealizoval a uznal svoje skutočné možnosti, a to bez zbytočného zvyšovania daňových povinností, ktoré sa v súčasnosti ukazujú ako neúčinné.
Reakcia ministerstva financií
Vyhlásenia ekonómov NBS vyvolali podnetnú odozvu zo strany ministra financií Ladislava Kamenického. Ten tvrdí, že analýzy z NBS sú nielen pesimistické, ale dokonca ich považuje za zavádzajúce. Kamenický poukazuje na to, že predtým, než predošlé vlády, vrátane tej jeho, prišli do úradu, slovenské verejné financie sa nachádzali v relatívne dobrým stave s minimálnym deficitom a klesajúcim dlhom. Hlavnú vinu za súčasnú situáciu podľa neho nesú vlády Igora Matoviča, Eduarda Hegera a Ľudovíta Ódora, ktoré prevzali moc. Takéto vyhlásenia však vyvolávajú otázky o presnej chronológii a zodpovednosti za súčasný stav.
Verejný dlh a jeho rast
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) však konštatuje, že verejné financie začali stagnovať už od roku 2015. Následne, s víchricou, ktorú spôsobila pandémia, a nárastom dôsledkov energetickej krízy, sa dlh a deficit verejných financií opäť výrazne prehĺbili. To len potvrdzuje analýzy, ktoré naznačujú, že Slovensko má možnosti na ozdravenie verejných financií, ale súčasne je potrebné konajúci štát minimálne obmedziť svoje výdavky.
Predpoklady o budúcej finančnej stabilite
Slovensko je nepochybne v lepšej situácii než Grécko počas jeho krízovej fázy, avšak rast verejného dlhu je pre budúcu stabilitu i prosperitu extrémne neudržateľný. Obavy o túto problematiku sa zdieľajú aj medzi analytikmi Európskej komisie a poradcami v odbore hospodárstva. Keď Slovensko nezohľadní varovania a realitu svojho hospodárskeho stavu, šance na úspešné ozdravenie sa môžu rýchlo vytratiť. Zodpovednosť tkvie vo vlastných rukách a je nevyhnutné, aby vláda konala cielene a zodpovedne.
