Diskusia o jednotnom trhu EÚ
Na nedávnej plenárnej schôdzi Európskeho parlamentu sa slovenskí europoslanci spolu so zástupcami Rady EÚ a Európskej komisie zaoberali otázkami týkajúcimi sa prechodu z neúplného jednotného trhu na kompletný „jeden trh pre jednu Európu“. Hlavným cieľom týchto diskusií bolo hľadanie spôsobov, ako zredukovať administratívne prekážky a bariéry, čím by sa uľahčilo podnikanie v rámci EÚ.
Fragmentácia a nedostatky jednotného trhu
Monika Beňová, europoslankyňa za stranu Smer, upozornila na fakt, že aj po mnohých rokoch integrácie zostáva jednotný trh EÚ v mnohých oblastiach roztrhnutý a neúplný. Pomalá harmonizácia pravidiel a vznik nových regulácií pri súčasne odstránených prekážkach spôsobuje, že situácia sa nezlepšuje. „Sektor služieb, ktorý predstavuje viac než 70 percent európskej ekonomiky, čelí oveľa väčším problémom než sektor tovarov,“ zdôraznila Beňová.
Výzvy v regulácii služieb
Beňová hovorila o komplexnosti licenčných pravidiel, rôznych kvalifikačných požiadavkách a národných reguláciách, ktoré sa riešili iba čiastočne cez smernicu o službách v rámci vnútorného trhu. Taktiež poukázala na to, že nárast európskej regulácie v oblastiach ako digitálna ekonomika, umelá inteligencia a ochrana osobných údajov zvyšuje náklady pre podniky, čím sa oslabuje konkurencieschopnosť EÚ.
Byrokracia na národnej úrovni
Martin Hojsík, reprezentant strany PS, vyhlásil, že byrokracia nie je problémom Európskej únie, ale samotných členských štátov. Poukázal na to, že domácich politici často prenášajú zodpovednosť na Brusel, hoci pravidlá, ktoré vytvárajú, sú nad rámec európskej legislatívy. Ako príklad uviedol potrebu dodatočnej kontroly originality vozidla pri jeho dovoze z iných krajín EÚ, ktorá zbytočne komplikuje život firmám a občanom.
Spravodlivý prístup k jednotnému trhu
Branislav Ondruš z Hlasu upozornil na nutnosť zabezpečiť, aby z vnútorného trhu profitovali všetci účastníci, nie len veľké korporácie. Uviedol, že Slovensko sa v súčasnosti citlivo zaoberá dopadmi, napríklad na príklade uzavretia Považského cukrovaru nemeckým vlastníkom, čo vyvoláva obavy v súvislosti s ekonomikou krajiny. Odstránenie administratívnych bariér by malo byť vyvážené tak, aby chrániť malé domáce podniky pred konkurenčnými praktikami výrazne silnejších globálnych firem.
Potenciál rozvoja a potreba zmeny
Ondruš navrhuje, aby EÚ pri verejnom obstarávaní podporovala domáce a európske dodávateľov, čo sa týka najmä potravín a agroprodukcie. Cieľom je zabezpečiť, aby miestni pracovníci a ich rodiny, vrátane komunít z rôznych regionálnych oblastí, mali možnosť profitovať z ekonomických aktivít a zároveň sa chrániť pred negatívnymi dopadmi nadnárodných firiem.
