Kravy od hladu utekali do záhrad. Farmári museli spraviť to, čo ešte nikdy predtým
Na lúkach zostali len suché trsy trávy, zvieratá od hladu utekali z ohrád do súkromných záhrad a ovocných sadov. Na družstve v Pruskom museli pristúpiť k opatreniu, aké doposiaľ nikdy nebolo potrebné. Zhruba 1300-kusové stádo hovädzieho dobytka museli na zimu ustajniť už začiatkom septembra.
Extrémne suché leto sa podpisuje pod kritický stav pôdy. „Robím tu skoro štyridsať rokov a bežne sme mávali zvieratá vonku až takmer do konca novembra,“ spomína Ján Kopšo, predseda Poľnohospodárskeho družstva v Pruskom.
Zvieratá dnes musia dokrmovať zásobami určenými na zimu, aj tých je však v sýpkach nedostatok. Môže za to deficit životne dôležitej vody. „Kedysi sme odvodňovali pôdu, aby sme na ňu mohli na jar vstúpiť, pracovať na nej a obrábať ju. Teraz máme problém dostať do nej vodu a aby sa v nej aj udržala,“ dodal Kopšo.
Krajina je rozdrobená
Kým krajiny ako Taliansko už roky úspešne fungujú na prepracovaných zavlažovacích kanáloch, Slovensko v legislatíve aj infraštruktúre výrazne zaostáva. Vybudovanie funkčnej závlahy predstavuje miliónové investície. V praxi je však takmer nemožné presadiť projekt, ktorý má viesť cez stovky súkromných parciel s rôznymi vlastníkmi.
„Nemôžeme robiť vodozádržné opatrenia na cudzom pozemku. Závlaha môže ísť cez päťsto parciel a na tridsiatich bude nejaký antifarmár, ktorý povie, že ju tam neumožní využívať. V tomto by musel štát spraviť poriadok,“ zdôrazňuje Kopšo.
Svetovo uznávaný hydrológ a spolutvorca Novej vodnej paradigmy Michal Kravčík však upozorňuje, že závlahové systémy sú len nástrojom distribúcie vody. „Na všetkých farmách Slovenska potrebujeme urgentne realizovať zadržania všetkej dažďovej vody, ktorá na farmy padne,“ opisuje.
Pôdu sme si sami odvodnili
Počas socializmu bolo na Slovensku podľa odhadov podzemnými kanálmi odvodnených viac ako 700-tisíc hektárov pôdy s cieľom urýchliť a štandardizovať jarné poľnohospodárske práce. Masová podpora odvodňovania poľnohospodárskej krajiny znížila tvorbu lokálnych mrakov a následne aj zrážok, ktoré polievali krajinu.
Práve jarné obdobie je podľa Kravčíka pre vegetáciu kľúčové. Odvádzanie vody z krajiny spustilo nebezpečnú špirálu takzvaného trojitého vysušovania. „Prvé vysušovanie je spôsobené samotným odvodňovaním pôdy kanálmi. Druhé ubúdaním zrážok a tretie tým, že pri nedostatku zrážok a mrakov rastie intenzita slnečného žiarenia, čím sa krajina prehrieva nepomerne rýchlejšie ako v minulosti,“ vysvetľuje hydrológ.
Ako príklad uvádza kataster obce Pruské. Pri jedinej extrémnej 60-milimetrovej zrážke odtečie povrchovo do Váhu až 20 percent vody, čo je približne 150-tisíc kubických metrov. Celkovo tak z katastrov bez úžitku odíde aj vyše pol milióna kubíkov vody ročne.
Voda nie je odpad
Tradičný inžiniersky prístup sa dlhodobo spoliehal na výstavbu veľkých vodných nádrží a priehrad. Podľa Kravčíka je však táto paradigma zastaraná a extrémne nákladná. Vodu je potrebné udržiavať rovnomerne v celom území prostredníctvom malých vodných cyklov.
„Dažďová voda nie je odpad, ktorého sa treba rýchlo zbaviť odkanalizovaním, ale dar, ktorý potrebujeme udržať v krajine. Voda sa cez deň vyparí cez vegetáciu, kondenzuje a nad ránom vo forme rosy dodá pôde ročne 50 až 80 milimetrov vlahy. Odpar nie je strata, odpar tvorí mraky a dážď,“ zdôrazňuje Kravčík.
Poukazuje pritom na prístup v zahraničí, kde sa zber dažďovej vody stáva národnou prioritou. Ako odstrašujúci príklad spomenul Irán, ktorý postavil 45-tisíc priehrad, no napriek tomu čelí katastrofálnemu vysychaniu celých regiónov.
Osvedčil sa maštaľný hnoj
V Poľnohospodárskom družstve Pruské stavia vedenie na overenú prax. „Naša výhoda je, že máme veľa maštaľného hnoja. Dlhodobo každú jeseň vyhnojíme minimálne 40 percent ornej pôdy a dodávame do nej veľa humusu. Vyšší obsah humusu o jediné percento dokáže udržať rastlinu v kondícii až o dva týždne dlhšie oproti inej pôde,“ vysvetľuje predseda družstva.
Organická hmota funguje ako špongia, ktorá dokáže nasať aj malé množstvo zrážok a udržať ho v koreňovom systéme. „Naša kukurica nechce stratiť vlhkosť, lebo máme dobre nahnojenú pôdu. Príroda nám pomáha v tom, že rastliny dokážu lepšie vzdorovať suchu.“
Kravský hnoj však ľuďom v okolí polí prekáža a sťažujú sa na nepríjemný zápach. „Myslím si však, že kto nebude chcieť byť hladný, znesie aj to,“ dodal Kopšo.
Kravčík tvrdí, že hlavným riešením je dobudovanie kompletnej vodozádržnej štruktúry. Iba vsiaknutá voda dokáže sýtiť kapilárne póry a podporovať rast vegetácie. Kľúčovými vodozádržnými opatreniami sú podľa neho vrstevnicové zasekávacie pásy zabraňujúce odtoku po svahoch, hrádzky s jamami, ako aj vodozádržné jazierka a mokrade, ktoré zachytávajú prebytočnú vodu pri prívalových dažďoch a mikroodparom zavlažujú okolie.
