Veronika Bush z Woltu: Keby sa kuriéri mali stať zamestnancami, prestali by doručovať
Priemerný hodinový zárobok doručovateľov bol vlani 13,77 eura. Keď sme sa ich pýtali, či by vymenili živnosť za zamestnanie s o 15 percent vyššou mzdou, jasne povedali, že preferujú nezávislosť, hovorí Veronika Bush, vedúca verejnej politiky pre strednú a východnú Európu v spoločnosti Wolt.
S masívnym nárastom využívania platforiem v takzvanej zákazkovej ekonomike vznikla v Bruseli potreba ošetriť tento systém aj legislatívne. Konkrétne pravidlá si však členské štáty nastavujú do veľkej miery samé. Slovensko bude podľa Veroniky Bush jednou z prvých krajín, ktorá schváli finálne znenie zákona a môže tak nastaviť trend, ktorým sa inšpirujú aj ďalšie štáty.
Odmeny kuriérov a hrozba reklasifikácie
Rezort práce odhaduje, že reklasifikácia, teda prechod na zamestnanecký pomer, by sa na Slovensku mohla týkať približne 37 tisíc ľudí. „Ja by som tú otázku trochu otočila a opýtala sa, čo by to znamenalo pre samotných kuriérov. V prieskumoch sa jasne vyjadrili, že keby sa mali stať zamestnancami, prestali by doručovať. Potvrdil to slovenský aj celoeurópsky prieskum, v ktorom kuriéri potvrdili preferenciu pre nezávislý model aj v prípade, ak by bola mzda v zamestnaní o 15 percent vyššia,” hovorí Bush.
Z pohľadu Woltu by plošné riešenie reklasifikácie znamenalo, že príležitostí na zárobok by bolo menej, čo by ovplyvnilo fungovanie celej služby. Napríklad v menších mestách by sa mohla zhoršiť dostupnosť služby.
Algoritmy a spätná väzba od kuriérov
Wolt zbiera spätnú väzbu pravidelne a viacerými spôsobmi. Každý štvrťrok organizuje anonymný prieskum. Nedávno spolupracoval s dánskym inštitútom Copenhagen Economics, aby lepšie spoznal preferencie a motivácie kuriérov špecificky v súvislosti s reguláciou platformovej práce. Okrem toho organizuje okrúhle stoly, naposledy na jar v Bratislave. Kuriéri najčastejšie riešia parkovanie v centre mesta a ako je jedlo zabalené, aby dorazilo k zákazníkovi v čo najlepšej kvalite.
Algoritmy pomáhajú prepájať tri body: dopyt zo strany zákazníka, objednávku z obchodu a partnerského kuriéra. Automatizujú hlavne procesy, ktoré by ľudia v reálnom čase nedokázali manuálne zvládnuť rovnako rýchlo a efektívne. „Algoritmus nie je ekvivalentom manažéra v zamestnaneckom vzťahu. Nepredpisuje kuriérom zmeny, ani im nehovorí, kedy, ako a koľko majú pracovať. Je to len systém, ktorý uľahčí spárovanie zákazníka a kuriéra,” vysvetľuje Bush.
Systémy pracujú čisto s objektívnymi skutočnosťami a praktickými aspektmi objednávky, ako sú čas potrebný na doručenie, vzdialenosť, počasie, doručovacia kapacita či veľkosť objednávky. Algoritmus sa snaží spárovať objednávku s najoptimálnejším kuriérom na základe troch faktorov: dostupnosti kuriéra, jeho polohy a dopravného prostriedku. „Náš algoritmus nepracuje so žiadnymi osobnými údajmi ani osobnými charakteristikami, ktoré by mohli viesť k uprednostňovaniu určitej skupiny kuriérov pred inými.”
Transparentnosť a riešenie konfliktov
Wolt zverejňuje Správu o transparentnosti algoritmov od roku 2022 z vlastnej iniciatívy. „Jediné, čo nezverejňujeme a čo je predmetom obchodného tajomstva, je presný podiel a percento, akým jednotlivé faktory prispievajú ku konečnému výsledku.”
Platforma sa od iných odlišuje tým, že má silný tím podpory. „Zákaznícky servis teda neriešia chatboti a automatizované odpovede. V prípade, že sa čokoľvek deje, máme k dispozícii 50-členný profesionálny tím podpory, ktorý vie v krátkom čase zasiahnuť a vyriešiť akúkoľvek otázku či podnet od zákazníka, partnerského kuriéra alebo obchodníka. To v našom sektore nie je úplnou samozrejmosťou,” dodáva Bush.
Rozsah zákona a situácia v zahraničí
Diskusia sa často zužuje len na kuriérov jedla alebo vodičov taxi služieb, no rozsah zákona je oveľa širší. Pokrýva aj tlmočníkov, upratovacie služby, opatrovateľky, opravárov a ďalších, ktorí ponúkajú svoje služby cez aplikácie.
Slovensko bude jednou z prvých krajín, ktorá schváli finálne znenie zákona transponujúceho európsku smernicu. V tesnom závese sú Česko a Pobaltie, no v niektorých krajinách sa očakáva nedodržanie termínu stanoveného Európskou komisiou. „Smernica stanovila ciele, ale nepovedala členským štátom, ako ich majú naplniť. Každá krajina si hľadá vlastnú cestu. Rozdiely v pravidlách môžu mať negatívny dopad najmä v oblasti algoritmov, ktoré využívame naprieč viacerými krajinami. V tejto oblasti by nám harmonizácia pravidiel veľmi pomohla,” uzatvára Bush.
