Čierna nad Tisou: Mesto, ktoré opustila štvrtina obyvateľov
Čierna nad Tisou leží v juhovýchodnom cípe Slovenska, pár kilometrov od Ukrajiny a hranice Schengenského priestoru. Z juhu ho lemuje hranica s Maďarskom, ktorú tvorí koryto rieky Tisa. Cesta z Košíc cez rovinatý Zemplín trvá približne hodinu a pol.
„Na východ od raja,“ odpovedá na otázku, ako sa tu žije, čašníčka roznášajúca denné menu v jednej z dvoch reštaurácií v meste. Stojí 6,50 eura, čo je v porovnaní s košickými cenami príjemná zmena.
Tento rok oslavuje Čierna nad Tisou 80 rokov. Mesto založili v roku 1946 na základe vládneho uznesenia na zabezpečenie výmeny tovaru medzi ZSSR a Československom vybudovaním železničného prekladiska. Prví stavbári prišli v roku 1947. Mestom sa Čierna nad Tisou stala až v roku 1969.
„Zo začiatku to bola len Čierna, ale myslela sa obec Čierna, ktorá má dlhšiu históriu. Mesto vzniklo tým, že sa osekali katastre troch okolitých obcí a doteraz sa s tým boríme,“ hovorí prednosta mestského úradu Peter Brázda.
Úrad aj jediné námestie sa nachádzajú na Námestí pionierov. Dokopy je tu 16 ulíc. Problémom sú nevysporiadané pozemky vo vlastníctve štátu a v správe železníc.
„Ako mesto nemáme skoro žiadne pozemky v intraviláne. Nešťastie je, že sme dosť zmeškali z eurofondov,“ vraví Brázda.
Vyľudňovanie a dominancia železnice
V roku 1990 dosiahol počet obyvateľov historické maximum – takmer 6 000. Odvtedy mesto čelí výraznému úbytku. Podľa sčítania z roku 2021 žilo v meste vyše 3 500 obyvateľov, z toho približne 38 percent slovenskej, 51 percent maďarskej, 15 percent ukrajinskej a 12 percent rómskej národnosti.
„Mesto vzniklo len ako obslužné zázemie pre železnicu. Tým, že voľakedy bola technológia iná, bolo treba ľudskú pracovnú silu, všetko sa robilo manuálne,“ pripomína Brázda.
Architektúra je na slovenské pomery unikátna – ide o jedno z dvoch miest na Slovensku, ktoré vznikli až po druhej svetovej vojne. Dominantou je areál železničnej stanice a prekladiska s rozlohou až 10 kilometrov štvorcových. V interiéri stanice sa nachádzajú obrazy Vysokých Tatier a sklenené vitráže českých a slovenských miest.
Železnica je stále významným zamestnávateľom, pracuje tu približne 1 200 – 1 500 ľudí, kedysi to však bolo 4 000.
Historický okamih a súčasné výzvy
Do Čiernej nad Tisou prišli počas výkonu funkcie všetci prezidenti vrátane prezidentky Zuzany Čaputovej, s výnimkou Petra Pellegriniho. V roku 1968 sa tu konalo historické rokovanie medzi Alexandrom Dubčekom a Leonidom Brežnevom pred augustovou okupáciou.
Bývalý Železničný kultúrny dom, známy ako Klub železničiarov, je dnes v dezolátnom stave a chátra. Z architektonického aj historického hľadiska ide o najvýznamnejšiu budovu v meste.
Mesto vynovilo budovu úradu práce a rozšírilo základnú školu s vyučovacím jazykom maďarským s cieľom odstrániť dvojzmennú prevádzku.
„Bolo to komunistické plánovanie. Je to funkčné, ale teraz narážame na bariéry. Mesto je tak uzatvorené, že keby sme chceli vytvoriť pozemky na výstavbu rodinných domov, nie je kde,“ dodáva prednosta.
