Čína preberá ikonické európske značky od Volvo po Gorenje
Obavy z rastúcej ekonomickej sily Číny sú v Bruseli a Washingtone mimoriadne silné. Predajne BYD dnes bežne nájdeme v uliciach Varšavy, balíky z Temu a Shein sa stali bežnou súčasťou európskych domácností a technológie Huawei zohrávajú významnú úlohu v telekomunikačnej infraštruktúre kontinentu.
Čína sa ukázala ako mimoriadne schopná identifikovať medzery na západných trhoch a využívať zraniteľnosti, ktoré si Európa sama pomohla vytvoriť. Robí tak v rámci ekonomického modelu, ktorý sa zásadne líši od tradičnej západnej podoby kapitalizmu.
Kompas sa otočil na východ
Európa bola celé desaťročia zvyknutá na to, že jej spoločnosti kupujú veľkí hráči z druhej strany Atlantiku. Americký kapitál voľne prúdil na kontinent a preberanie európskych značiek americkými korporáciami sa považovalo za prirodzený dôsledok globalizácie.
Nálada sa však zmenila, keď sa významným kupcom stala Čína. Európa začala byť čoraz nervóznejšia – a oprávnene. Čínska ekonomika je výrazne formovaná štátom a na čínske investície v zahraničí nemožno vždy nazerať čisto komerčnou optikou. Stoja za nimi štedré štátne dotácie, priemyselná politika a dlhodobé strategické ambície Pekingu.
To odhaľuje ústredný problém: výrazný nedostatok reciprocity. Čínske spoločnosti dokázali vo veľkej miere využívať otvorené európske trhy, no Peking naďalej chráni veľké časti vlastnej ekonomiky prostredníctvom protekcionistických opatrení a administratívnych bariér.
Kto v skutočnosti vlastní ikonické európske značky?
Rozsah čínskych akvizícií v Európe je pozoruhodný a mnohé z nich sa týkajú značiek, ktoré spotrebitelia stále vnímajú ako typicky európske. Švédske Volvo sa v roku 2010 dostalo do vlastníctva spoločnosti Zhejiang Geely Holding Group. Čínske investície pomohli oživiť problémovú automobilku a financovali veľkú časť jej transformácie na výrobcu elektromobilov.
Ikonickú britskú značku MG dnes v plnom rozsahu vlastní štátom kontrolovaný gigant SAIC Motor. Geely kontroluje aj britský Lotus a značku Polestar. Čínske vlastníctvo siaha aj do Talianska: Benelli, jeden z najstarších talianskych výrobcov motocyklov, patrí skupine Qianjiang.
Slovinské Gorenje získala spoločnosť Hisense, zatiaľ čo talianska značka spotrebičov Candy spolu s európskymi aktivitami značky Hoover prešla pod skupinu Haier. Talianska spoločnosť Pirelli sa dostala pod vplyv štátom vlastnenej spoločnosti ChemChina, ktorá zároveň vynaložila 43 miliárd dolárov na akvizíciu švajčiarskej spoločnosti Syngenta. Nemeckého výrobcu priemyselných robotov Kuka takmer úplne prevzala čínska Midea Group.
Čínsky kapitál v Poľsku
Ani susedné Poľsko sa tomuto trendu nevyhlo. Začiatkom roka 2026 bolo v Poľsku viac ako 3 700 spoločností s čínskym kapitálom. Známe značky ako Krakus, Berlinki či Morliny – všetky súčasť skupiny Animex – v konečnom dôsledku vlastní čínska spoločnosť WH Group.
V roku 2023 wroclavské štúdio Techland, ktoré stojí za hrami ako Dying Light, predalo väčšinový podiel čínskemu gigantovi Tencent.
Brusel sa prebúdza neskoro
EÚ sa začala odkláňať od svojej niekdajšej ekonomickej naivity a prijala oficiálnu stratégiu „znižovania rizík“. V júni 2026 vstúpili do platnosti prísnejšie pravidlá preverovania priamych zahraničných investícií, ktoré od členských štátov vyžadujú dôkladnejšie skúmanie potenciálne problematických akvizícií v strategických odvetviach, ako sú AI, polovodiče či kritická infraštruktúra.
Brusel zároveň čoraz aktívnejšie využíva nariadenie o zahraničných subvenciách, v rámci ktorého preveruje financie spoločností uchádzajúcich sa o európske zákazky.
Tvorcovia politík však narážajú na silnú protiváhu: samotnú logiku podnikania. Pre firmy a ich vlastníkov sú často na prvom mieste čísla. Svoje podniky majú tendenciu predať tomu, kto ponúkne najvyššiu cenu – a čínski investori mali celé roky k dispozícii obrovskú finančnú silu.
Nová čínska stratégia
Tvárou v tvár vyšším clám EÚ a prísnejším pravidlám pre zahraničné investície Čína neustúpila. Ak je čoraz ťažšie kupovať európske firmy a dovoz čínskeho tovaru je drahší, logickým riešením je vyrábať priamo v Európe.
Príkladom je bývalá továreň Nissanu v Barcelone, do ktorej čínska automobilka Chery investovala a začala v nej vyrábať. Automobilový gigant BYD vybudoval v Maďarsku veľký výrobný závod, ktorý má vyrábať státisíce elektromobilov pre európsky trh. Výroba áut priamo v EÚ umožňuje čínskym automobilkám vyhnúť sa dodatočným clám.
Čínske firmy sa stávajú súčasťou samotnej európskej priemyselnej krajiny: stavajú továrne, zamestnávajú tisíce Európanov a vyrábajú priamo na trhu, ktorý sa Brusel snaží chrániť.
