Matky na trhu práce zarábajú menej ako otcovia, ukazujú dáta
Je materská dovolenka prekážka, alebo príležitosť? Túto otázku otvorilo občianske združenie Akčné ženy na rovnomennej tlačovej konferencii. Z prezentovaných dát jasne vyplynulo, že pre Slovenky je niekoľkoročný výpadok z trhu práce často vstupenkou k nižšiemu platu a k strate kariérnych možností.
„Čoraz viac žien sa po návrate stretáva s tým, že ich miesto bolo zreorganizované či zrušené. Veľa firiem staví na istotu, miesto radšej nechajú človeku, ktorý ženu zastupuje, a bez problémov zaplatia pokutu za to, že matke miesto neudržali,“ upozorňuje analytik pracovného trhu Martin Szabo z Alma Career Slovakia, ktorý na podujatí vystúpil ako jeden z rečníkov.
Neviditeľná práca a druhá zmena
Podľa Szaba muži a ženy žijú odlišné reality, čo sa týka nazerania na podmienky na pracovnom trhu alebo po návrate z materskej. Jedným z dôležitých faktorov je vnímanie takzvanej neviditeľnej práce.
„To je práca, ktorú žena často vykonáva doma, nie je nijakým spôsobom ocenená a muž veľakrát ani nevie, že bola vykonaná. Sú to činnosti súvisiace s údržbou domácnosti, ako napríklad upratovanie či varenie, ale takisto starostlivosť o deti – napríklad keď sú choré, ukáže sa, kto je ten primárny rodič, ktorý sa o ne stará,“ hovorí analytik.
Muži majú podľa neho často problém akceptovať, že ide o obrovské množstvo činností. Ženy, ktoré túto prácu vykonávajú, jej musia venovať veľa energie, a to často popri svojej platenej práci. Keď sa vrátia domov unavené, začína sa im druhá zmena v domácnosti.
Rozdiel v odmeňovaní na úrovni 15,6 percenta
Ako najvypuklejší signál, že pracovný trh zlyháva pri ženách, ktoré sa stávajú matkami, označil Szabo viac momentov. Niektoré podľa neho pramenia z nastavenia mužov a žien.
„Muži majú tendenciu vyberať si prácu, ktorá je v niečom možno priebojnejšia a viditeľnejšia. Často sa uchádzajú aj o pozície, kde nespĺňajú plnú kvalifikáciu, vďaka čomu sa dostávajú na lepšiu štartovaciu čiaru. Ženy, ktoré majú v sebe omnoho viac prívetivosti a túžby vychádzať s ľuďmi dobre, si veľakrát volia pozície, za ktoré sú ekonomicky viac pokutované,“ vysvetľuje.
Ide napríklad o miesta v školstve alebo zdravotníctve, kde pracuje obrovské množstvo žien a relatívne málo mužov, pričom tieto pozície sú často slabšie ohodnotené. Už len fakt, že ženy si vyberajú iné profesie ako muži, vedie k takzvanému gender pay gapu, teda rozdielu v odmeňovaní medzi pohlaviami, ktorý je aktuálne na Slovensku na úrovni 15,6 percenta.
Pri konkrétnych pozíciách je rozdiel v platoch menší, pohybuje sa na úrovni okolo 10 percent. Súvisí to aj so skutočnosťou, že ženy sú menej asertívne pri vyjednávaní o plate. Kým u mužov je to približne tretina, čo sa o vyššom plate ani nepokúsi vyjednávať, pri ženách je to až 44 percent. Ukázal to najnovší prieskum portálu Platy.sk.
Finančná rezerva aj počet detí
Problém sa podľa Szaba najčastejšie objavuje pri disponovaní finančnou rezervou. Na Slovensku 66 percent mužov tvrdí, že má finančnú rezervu maximálne do troch mesiacov, pri ženách je to však až 78 percent. Štyri z piatich žien teda tvrdia, že majú finančnú rezervu maximálne na tri mesiace, pričom veľká časť z nich ju nemá ani na jeden mesiac. Iba 22 percent žien tvrdí, že má úspory na dlhšie obdobie.
„Nie je to tým, že by ženy neboli dostatočne sporovlivé. Je to tým, že disponujú omnoho menším množstvom finančných prostriedkov. To vychádza nielen z toho, že zarábajú menej ako muži, ale súvisí to aj s tým, ako so svojimi príjmami narábajú,“ hovorí analytik.
Ženy sú podľa neho často tie, ktoré kupujú darčeky pre rodinu alebo peniaze míňajú viac na jej členov a vedia sa o financie viac podeliť, najmä pokiaľ ide o deti. Keď sa o ne treba postarať, kúpiť veci do školy, oblečenie, obuv či zaplatiť lekársku starostlivosť, väčšinou je to žena, ktorá dieťa sprevádza a tieto výdavky platí zo svojho účtu.
Z dát zároveň vyplýva, že čím viac detí žena má, tým menej po návrate do práce zarába. U mužov to tak nie je, ich plat zostáva zväčša rovnaký, pri troch deťoch dokonca narastá.
