Z bývalých parťákov súperi o župu. Politológ vidí medzi Kotlebom a Sujom výrazný rozdiel
Kedysi pôsobili v jednom politickom tábore, dnes stoja proti sebe. Marian Kotleba a Miroslav Suja sa v jesenných voľbách uchádzajú o post predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja. Obaja majú za sebou pôsobenie v ĽSNS aj väzbu na kraj počas éry Kotlebu ako župana. Ich politické cesty sa však medzičasom rozišli a do aktuálneho súboja vstupuje každý pod inou politickou značkou.
Kotleba sa o županské kreslo uchádza po takmer desiatich rokoch. Banskobystrický kraj viedol v období 2013 – 2017. V druhom kole vtedy porazil Vladimíra Maňku so ziskom 55,53 percenta hlasov oprávnených voličov. O štyri roky neskôr už voliči prejavili dôveru Jánovi Lunterovi.
Suja pôsobil v rovnakom období vo vedení Banskobystrickej regionálnej správy ciest. Podľa obchodného registra bol od augusta 2016 do novembra 2017 podpredsedom jej predstavenstva a neskôr sa stal jej riaditeľom.
Obaja boli súčasťou ĽSNS, no Suja neskôr stranu opustil. Spolu s ďalšími odídencami na čele s Milanom Uhríkom v marci 2021 prevzali subjekt Hlas ľudu a premenovali ho na hnutie Republika, ktorého sa stali predstaviteľmi.
Z bývalých politických spolupracovníkov sa tak stali konkurenti. „Dnes ich nemožno vnímať ako spolupracujúce entity, ale skôr ako konkurenciu,“ uviedol politológ Július Lenč.
Kotleba v župných voľbách v roku 2013 dosiahol jeden z najvýraznejších úspechov svojej politickej kariéry. Jeho kariéru však poznačilo právoplatné odsúdenie v kauze šekov v hodnote 1 488 eur. Tie boli odovzdané trom sociálne slabším rodinám v marci 2017, pričom Najvyšší súd v právoplatnom rozsudku riešil symboliku čísla 1488 a jej súvis s neonacistickou a rasistickou symbolikou.
V apríli 2022 Kotlebu právoplatne uznali za vinného z prečinu prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd. Uložil mu šesť mesiacov odňatia slobody s podmienečným odkladom na 18 mesiacov. Rozhodnutie zároveň znamenalo zánik jeho poslaneckého mandátu.
Kontroverzie sprevádzali aj Kotlebovo pôsobenie priamo na župe. Najvyšší súd v roku 2018 potvrdil zákonnosť rozhodnutia Národného inšpektorátu práce, ktorým bol BBSK sankcionovaný za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. Rezort ministerstva investícií v roku 2019 uviedol, že pôsobenie predchádzajúceho vedenia župy a nelegálne zamestnávanie zapríčinili, že BBSK nemohol čerpať eurofondy.
Sujova minulosť je s Kotlebovým vedením kraja spätá ešte bezprostrednejšie. Ako podpredseda predstavenstva BBRSC bol pri udalostiach, ktoré sa neskôr stali predmetom trestného konania. Najznámejšou časťou kauzy je predaj 103 kusov rôznej techniky firme Kalamár z Hriňovej za symbolické jedno euro. Medzi technikou boli napríklad bagre, sypače či nákladné vozidlá.
Samotnú existenciu kúpnej zmluvy z októbra 2017 potvrdzuje aj oficiálny register BBSK. Neskôr znalec vyčíslil hodnotu techniky na takmer 70-tisíc eur.
Prokuratúra v prípade tvrdí, že Suja a jeho vtedajšia kolegyňa Ivana Slivková nakladali s majetkom nevýhodne a bez potrebného rozhodnutia dozornej rady. Obaja obžalovaní však vinu odmietajú. Obhajoba tvrdí, že išlo o starú a nepoužiteľnú techniku, ktorej likvidácia by si vyžiadala náklady, a že predaj za jedno euro bol ekonomicky výhodným riešením.
Prípad je stále pred súdom. Okresný súd pôvodne vydal trestný rozkaz, ktorým Suju uznal za vinného a uložil mu peňažný trest a povinnosť nahradiť škodu. Suja aj Slivková však proti trestnému rozkazu podali odpor, takže rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť a pokračuje hlavné pojednávanie.
Kým Kotleba bol v kauze šekov právoplatne odsúdený, Suja v prípade predaja techniky právoplatne odsúdený nie je. Ide teda o dôležitý rozdiel pri porovnávaní právnej minulosti oboch kandidátov.
Politický rozchod medzi Kotlebom a Sujom zároveň odráža širšie rozdelenie pôvodnej voličskej základne ĽSNS. Republika vznikla odchodom skupiny politikov z ĽSNS, pričom jej predstavitelia odmietali označenie, že ide o klon alebo priamu pokračujúcu odnož Kotlebovej strany.
