Nad muzikálom ohŕňala nos, dnes na Novej scéne spoluvytvára Matildu
Hudobníčka Andrea Bučko pôsobí ako dramaturgička a umelecká manažérka na Novej scéne. Podieľala sa na muzikáloch Oliver!, Müller – Život na dva ťahy či najnovšom s názvom Matilda. Kedysi nad týmto žánrom ohŕňala nos, no potom zistila, koľko práce sa za ním skrýva.
Do divadla prišla pred štyrmi rokmi ako nepopísaný papier. Videla muzikály, ktoré sa jej páčili, aj také, ktoré ju nenadchli. „Sú aj gýčové muzikály. Koniec koncov, aj Matilda je v niečom gýčová, no ten gýč má nadhľad a vtip. Ak ho tak človek vezme od prvého momentu, začne si ho užívať, lebo je tam zámerne. Aj s gýčom sa dá pracovať tak, aby slúžil umeniu,“ hovorí.
Z umeleckej rodiny
Pochádza z umeleckej rodiny – otec je herec a recitátor, mama hudobníčka. Mohla sa od umeleckej dráhy oslobodiť, no nestalo sa. „Keď som chcela ísť na konzervatórium, rodičia mi vraveli, aby som išla radšej na gymnázium, po ktorom sa budem môcť rozhodnúť pre čokoľvek. Od detstva som milovala sedieť za klavírom a vymýšľať si pesničky, no neznášala som cvičenie, takže bolo jasné, že zo mňa virtuózka nebude,“ opisuje.
Mala podľa vlastných slov prirodzený talent. Otec jej hovoril, že dráha umelkyne je ťažká cesta, ale bol by hriech ten talent nevyužiť. Dnes robí umenie na plný úväzok a živí sa ním. Lákala ju aj psychológia, filozofia či medicína.
Dramaturgická supervízia Matildy
Pri najnovšom muzikáli Matilda robí dramaturgickú supervíziu. „Nazvali sme to dramaturgickou supervíziou, pretože sme prebrali verziu z Městského divadla Brno – muzikál si už určitou dramaturgiou prešiel. Preklad Matildy robil režisér so svojou manželkou, no keďže hovorí po česky, pri slovenskom jazyku a pri práci s deťmi hľadali niekoho, kto nad tým celým bude držať ochrannú ruku,” vysvetľuje.
Pôvodne Matildu nemala robiť, po Müllerovi si vypýtala voľno na svoj nový album. „Jedného dňa mi však zavolal priamo on a tomu sa nedalo povedať nie. V našom divadle nie je dramaturg len dramaturgom – človek tu má vždy viacero funkcií, keďže ide o obrovské projekty,” dodáva.
Po Oliverovi ide o ďalší muzikál, kde tvoria väčšiu časť účinkujúcich deti. „Sme zriaďované divadlo, takže by sme mali v určitých časových lehotách robiť projekty pre deti. Tento rok sme otvorili Detskú muzikálovú scénu a zároveň sme si pri Oliverovi overili, že deti milujú byť na javisku,” hovorí.
Prečo práve Matilda
Prvý nápad mala riaditeľka Ingrid Fašiangová, keď videla muzikál v Brne. „Neskôr som ho videla aj ja a zároveň mám veľmi blízky vzťah k autorovi Roaldovi Dahlovi. Vyrastala som na jeho poetike – podľa mňa je to geniálny spisovateľ, ktorý vie písať tak, že to zaujme každého,” uvádza Bučko.
Hudba v Matilde podľa nej nie je jednoduchá. „Pripomína vážnu hudbu zmiešanú s džezovými prvkami. Je veľmi farebná a deti ju napriek náročnosti majú rady. Reakcie detí po predstavení boli často v zmysle ‚najradšej som mala, keď sa spievalo‘, vtedy som pochopila, že sa ich hudba dotkla,” opisuje.
Slovenský muzikál a pôvodné tituly
Nová scéna kombinuje veľké licencované tituly s pôvodnými slovenskými projektmi, ako bol muzikál o Richardovi Müllerovi či Mojžiš. „Stav slovenského muzikálu vnímam ako zlepšujúci sa, podporujeme nové autorsko-realizačné tímy. Tvorcovia majú odvahu,” hodnotí.
Pri muzikáli Müller – Život na dva ťahy asistovala Romanovi Polákovi počas celej tvorby. „Chodila som s ním za ľuďmi, robili sme rozhovory a zbierali materiály. Boli to skoro dva roky práce a pre mňa i školy, stálo ma to viac síl než licencované tituly,” priznáva.
Pri licencovaných tituloch musí režisér dodržať množstvo pravidiel, no zároveň si musí nájsť vlastnú cestu, aby nevznikla len kópia. „Prácou dramaturga je niekedy text mierne upraviť, aby bol pre súčasného diváka zaujímavý a sedel pre danú krajinu a jazyk. Tieto zmeny sa potom musia posielať naspäť – slovenská verzia sa preloží späť do angličtiny a držitelia práv schvaľujú úpravy a preklad,” uzatvára.
