Príprava na útok alebo na voľby?
Zálohy americkej armády preverujú, či v najbližších štyroch mesiacoch dokážu poskytnúť policajné zložky, zdravotnícky personál a inú podporu Južnému veliteľstvu amerických ozbrojených síl. Informácia pochádza z interného dokumentu U. S. Army.
Hoci dokument neobsahuje priamu odvolávku na Kubu, viacerí predstavitelia anonymne uviedli, že je súčasťou širšieho vojenského plánovania v súvislosti s ostrovným štátom. Južné veliteľstvo pokrýva Strednú a Južnú Ameriku a Karibik.
Veliteľstvo záloh žiada informácie o tom, aké zložky môžu podriadené velenia poskytnúť. „Tieto jednotky by mohli byť potrebné o 90-120 dní,“ cituje stanica z dokumentu.
Nie je to prvýkrát, čo sa v amerických médiách spomína možnosť invázie na Kubu. Komunistický ostrov blízko pobrežia Spojených štátov stratil hlavného spojenca, Rusko, ktoré je zamestnané vojnou na Ukrajine.
Spojené štáty sa v rámci svojej Národnej bezpečnostnej stratégie vrátili k Monroeovej doktríne, ktorou si vyhradzujú dominanciu na západnej pologuli. Akademici pripomenuli, že vysvetlenie príprav v ozbrojených silách môže byť aj iné ako možná blížiaca sa invázia.
Južné velenie amerických ozbrojených síl uviedlo, že vzhľadom na operačnú bezpečnosť nebude komentovať pohyby ozbrojených síl ani časovanie ich prípadného nasadenia.
Prezident Donald Trump poznamenal, že invázia na Kubu nebude nevyhnutná a „Kuba s nami uzavrie dohodu“. Experti z Floridy špekulujú, že informácie o nasadzovaní vojakov môžu mať iný súvis.
„Je to plánovacie cvičenie, nie nevyhnutne rozkaz na inváziu,“ povedal Brian Fonseca z Florida International University. Tvrdí, že za informáciami môže byť aj americká domáca politika.
„To načasovanie aspoň čiastočne nie je náhodné. Môže súvisieť s motivovaním voličov na južnej Floride, aby sa postavili za administratívu,“ hovorí.
Republikánska kongresmanka Maria Elvira Salazar reagovala, že skôr ako Trump opustí Biely dom, bude Kuba slobodná.
Quincyho inštitút upozornil, že správy o pohybe vojakov môžu slúžiť ako nátlakový nástroj na Havanu. Inštitút varuje, že prípadný útok na Kubu by okrem rizík spojených s vojenskými operáciami hrozil aj veľkou migračnou krízou a mohol by vytvoriť príležitosť pre organizovaný zločin.
Zmienky o možnej americkej invázii prichádzajú v čase humanitárnej krízy na Kube, ktorú zhoršujú aj americké sankcie. Ďalším rizikom je nutnosť dlhodobej americkej okupácie Kuby.
Quincyho inštitút tvrdí, že Washington má viacero možností od blokády cez nálety alebo cielený útok na špičky kubánskeho režimu. Všetky by znamenali oslabenie štátu bez nutnosti invázie.
V roku 1961 sa na Kube vylodilo zhruba 1500 Kubáncov, ktorých vycvičili v Spojených štátoch. Udalosť vošla do dejín pod názvom Invázia v Zátoke divokých svíň a pre Washington bola fiaskom.
Najpravdepodobnejším scenárom je pretrvávajúca blokáda Kuby, myslí si Mark Cancian z Centra pre strategické a medzinárodné štúdie.
„Dostane to režim pod trvalý tlak, ale nemôže si to vynútiť zmenu režimu,“ myslí si. Expert Quincyho inštitútu Lee Schlenker uvádza, že čím viac sú Kubánci zatlačení do kúta, tým viac sa zomknú.
Ak by ekonomický tlak a námorná blokáda neuspeli, ďalším stupňom by mohli byť nálety na vojenské ciele a objekty tajných služieb. Limity precízne vedených leteckých útokov však ukázala vojna v Iráne.
Pozemná invázia na Kubu by podľa analýzy mohla viac pripomínať siahodlhý angažmán v Afganistane či v Iraku. Vojensky poraziť kubánsky režim by pre Spojené štáty nebolo zložité, problém by nastal po páde organizovaného odporu.
„Kubánska vojenská doktrína dlhodobo predpokladá, že nedokážu poraziť Spojené štáty v konvenčnej vojne. Namiesto toho zdôrazňuje teritoriálnu obranu a partizánsku vojnu, ktorá by predražila a predĺžila akúkoľvek okupáciu,“ píše inštitút.
