Doživotie by si zaslúžil, hovoril sudca. Ako zdôvodnil verdikt v kauze Samuela Straška
Pre útočníka z gymnázia v Spišskej Starej Vsi Samuela Straška by bol spravodlivý doživotný trest, povedal v stredu predseda senátu Milan Cisarik pri zdôvodnení verdiktu. V jeho prípade však podľa sudcu uloženiu doživotia bráni zákon.
Straškovi napokon súd vymeral 25 rokov najťažšieho väzenia. Odsúdený bol za úkladnú vraždu spáchanú závažnejším spôsobom. Na pojednávaní sa Straško k verdiktu nevyjadroval a na vyjadrenie si ponechal zákonnú lehotu pätnásť dní. Odvolal sa však prokurátor, ktorý doživotie navrhoval. Rozhodnutie tak nie je právoplatné a prípad prevezme Najvyšší súd.
Bez poľahčujúcich okolností
Predseda senátu konštatoval, že u Straška nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť. Obhajca Ľuboš Dobrovič poukazoval na vek páchateľa blízky mladistvému, keďže v čase útoku mal 18 rokov. Senát tento argument neuznal. Podľa sudcu by prichádzal do úvahy, ak by nízky vek ovplyvňoval rozumovú a vôľovú vyspelosť páchateľa, no znalec z oblasti psychológie uviedol, že je normálne vyspelý.
Priťažujúcou okolnosťou bolo, že Straško spáchal trestný čin v triede, kde bolo viacero ľudí. Útočil v deň, keď ho mali v škole komisionálne preskúšať. Nožom najskôr brutálne zaútočil v kabinete na učiteľku Máriu Semančíkovú, potom v triede začal bodať spolužiačku Alenu Čarnogurskú. Treťou obeťou bola ďalšia spolužiačka Ema, ktorá vyviazla s ťažkými zraneniami. Súd prijal aj záver prokuratúry, že študent pripravoval aj vraždu ďalšej spolužiačky, ktorá v deň útoku v škole nebola.
Mohol by sa vraj napraviť
Pri zdôvodňovaní výšky trestu sudca vyhlásil, že doživotie by jednoznačne vyžadovala účinná ochrana spoločnosti. Pri doživotí za úkladnú vraždu musí byť splnená podmienka mimoriadnej závažnosti konania páchateľa, čo v tomto prípade platí. Zákon však zároveň vyžaduje, aby bolo preukázané, že náprava páchateľa nie je počas výkonu trestu možná.
Sudca uviedol, že znalec z odboru psychológie Dušan Kešický povedal, že náprava Straška možná je. Súd tak musel pripustiť, že náprava obžalovaného je možná aspoň teoreticky. Straško sa tiež musí podrobiť ochrannému psychiatrickému liečeniu ambulantnou formou.
Čin plánoval
Súd sa stotožnil s vyhodnotením dôkazov, ako ho predniesol prokurátor. Dospel k záveru, že Straško svoj čin plánoval s jasným motívom. Učiteľku Semančíkovú vinil z toho, že ho škola preradila na individuálny študijný plán. Konala aj na základe podnetov spolužiačok, ktoré sa sťažovali na jeho nevhodné správanie.
Podľa sudcu to vyplýva z výsluchov svedkov, ako aj zo správ, ktoré si Straško posielal s kamarátmi cez mobilné aplikácie. Opisoval v nich, ako spolužiačky zabije alebo ich bude trýzniť. Ďalším dôkazom bol taktický nôž, ktorý si kúpil krátko pred útokom. Obhajca tvrdil, že mal slúžiť na plánovanú samovraždu, čo súd neuznal.
Sudca videl krásnu mozaiku
Straško podľa súdu konal s vopred uváženou pohnútkou. Postupoval hierarchicky – prvým cieľom bola učiteľka, ktorá bola zároveň zástupkyňou riaditeľky. Nasledovala Alena Čarnogurská, ktorú podľa vlastných vyjadrení miloval, potom Barbora a Ema.
Sudca sa vyjadril aj k tvrdeniam Straškových kamarátov, ktorým popisoval, ako bude dievčatá mučiť. Bránili sa tým, že neverili, že tieto slová myslel vážne. Všetky dôkazy podľa sudcu vytvárajú mozaiku o tom, že útok bol minimálne dva mesiace vopred plánovaný.
