Slovensko bolo prvé v EÚ. Britskí právnici upozornili na pravidlá o platoch, ktoré idú ešte ďalej než smernica
Slovensko sa stalo prvým členským štátom Európskej únie, ktorý prijal vnútroštátnu transpozíciu európskej smernice o transparentnosti odmeňovania. Slovenský zákon pritom v niektorých oblastiach ide ďalej, než požadujú samotné pravidlá EÚ.
Upozornila na to britská právnická kancelária Lewis Silkin vo svojej analýze slovenskej legislatívy.
Národná rada SR prijala zákon o rovnakom odmeňovaní 15. apríla. Do účinnosti vstúpil 7. júna, teda v deň, ktorý Európska únia stanovila ako termín na transpozíciu smernice. Slovensko bolo podľa právnikov prvým členským štátom, ktorý transpozíciu dokončil. Medzičasom už príslušnú legislatívu prijali aj ďalšie členské krajiny.
Britskí právnici však poukazujú najmä na niektoré slovenské ustanovenia, ktoré presahujú minimálne požiadavky európskej smernice. Jedným z nich je možnosť domáhať sa rovnakého odmeňovania aj pri porovnávaní zamestnancov rovnakého pohlavia.
Európska smernica je primárne zameraná na presadzovanie zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty. Slovenská úprava podľa analýzy Lewis Silkin rozšírila ochranu. Nárok môžu uplatniť aj zamestnanci rovnakého pohlavia, ak vykonávajú rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty.
Slovensko išlo nad rámec európskeho minima aj pri hodnotení pracovných miest. Zákon podľa britských právnikov výslovne požaduje zohľadňovať mäkké zručnosti, predovšetkým sociálne a komunikačné schopnosti. Lewis Silkin to označuje za mierne rozšírenie požiadaviek európskej smernice.
Rozdiel existuje aj pri lehotách na poskytovanie dodatočných informácií. Európska smernica požaduje, aby zamestnávateľ reagoval na otázky zamestnanca v prípade nepresných alebo neúplných informácií o odmeňovaní, konkrétnu lehotu však neurčuje. Slovenský zákon stanovuje v tomto prípade 30 dní.
Nové pravidlá zároveň prinášajú zamestnancom právo získavať informácie o vlastnej odmene a priemernej úrovni odmeňovania ľudí vykonávajúcich rovnakú alebo porovnateľnú prácu. Zamestnávatelia musia vytvoriť transparentné štruktúry odmeňovania a väčšie spoločnosti čaká pravidelné reportovanie rozdielov v odmeňovaní.
Analýza upozorňuje aj na sankcie. Za niektoré porušenia reportovacích povinností zákon stanovuje pokuty od 4-tisíc do 8-tisíc eur. V širšom systéme pracovnej inšpekcie však môžu podľa Lewis Silkin sankcie pri porušení ďalších povinností vyplývajúcich zo zákona dosiahnuť až 100-tisíc eur.
Právnici zároveň identifikovali aj oblasť, v ktorej môže byť slovenská implementácia naopak užšia, než zamýšľala EÚ. Pri prvom reportovacom období majú firmy s najmenej 150 zamestnancami vykazovať údaje iba za obdobie od 1. augusta do 31. decembra 2026, hoci európska úprava podľa právnikov mohla smerovať k vykazovaniu za celý kalendárny rok.
