Fico má slabosť pre sochy. Nahá socha Trumpa ho rozčúlila
Na Roberta Fica nechoďte s paródiou, karikatúrami alebo umením ako kritikou moci. A už tobôž nie s dielami zosmiešňujúcimi tých, ktorým má on nutkanie klaňať sa.
Najnovšie ho rozčúlila metaforická socha Donalda Trumpa v Európskom parlamente a tvrdí, že je prejavom úpadku celej Únie.
Socha s názvom Oranžový mor zobrazuje nahú tučnú figúrku sediacu na pleciach malého, tenkého muža. Jej tuk mu zakrýva časť hlavy a na podstavci je nápis: „Sedím na chrbte človeka. Pod mojou ťarchou sa potápa. Urobím čokoľvek, aby som mu pomohol. Okrem toho, že z jeho chrbta zídem.“ Dielo, ktoré má znázorňovať Trumpovu svojvôľu a jeho prístup k svetovému poriadku založenému na práve, ako aj k prírode, na pár dní vystavili v budove Európskeho parlamentu v Štrasburgu.
Fico, ktorý sa pred pár mesiacmi zdôveroval niektorým kolegom so svojím desom z mentálneho rozpoloženia Trumpa, tvrdí, že „v období, ktoré vyžaduje dialóg a vzájomný rešpekt, je urážanie partnerov na oficiálnej pôde nepochopením doby. Je smutné, že vedenie Európskeho parlamentu vo svojej zaslepenosti už nevie odlíšiť ani len zdravé právo na iný názor od prejavov duchovných bezdomovcov, avanturistov a bláznov.“
Premiér si našiel čas na malú lekciu politickej „slušnosti“ alebo skôr úslužnosti uprostred stresu zo schvaľovania rozpočtu a manažovania koalície, ktorú drží pokope už len „opica“ z moci. Zjavne ho skutočne zabolela socha obalená zlatými plátkami, ktorú odhalili poslanci, keďže pravidlá EP každému z nich umožňujú sponzorovať dve kultúrne podujatia alebo výstavy za volebné obdobie.
V Kremli by mohla stáť len Putinova socha
Fico aj kauzu sochy využíva na to, aby poukazoval na skazenosť Európy, a tvrdí, že celé je to len o tom, že Trump má zdravé „právo na iný názor“, ktorý EP neznesie. Nepokúsil sa pozrieť na vec tak, že parlament iba poskytol priestor pre iný názor umelca na Trumpa.
Okrem Fica nahá socha narazila aj na iných kritikov, ako je belgická členka frakcie Patrioti pre Európu, ktorá kritizovala parlament za to, že neprejavil základný rešpekt voči prezidentovi spriatelenej krajiny. Alebo maďarský europoslanec za Fidesz zauvažoval, že ak by niekto takto vystavil nahú sochu Ursuly von der Leyenovej, parlament by hovoril o dehumanizácii. No k soche sa hromadne nevyjadrujú premiéri a predovšetkým ju nespájajú s úpadkom Európy.
V Kremli by sa taká socha objaviť nemohla. Dokonca by v ruských médiách nemohla vyjsť ani karikatúra, ktorá by Putina skutočne urážala.
Fico sa nikdy neohradil, keď boli ulice Budapešti vytapetované plagátmi s upravenými fotografiami vtedajšieho predsedu Európskej komisie Jeana-Clauda Junckera spoločne s Georgom Sorosom tak, aby Junckerov nos vyzeral čo najväčší a „najpodozrivejší“. Strašili ľudí hrôzou, vojnou a stratou identity. Neozval sa ani vtedy, keď na ďalšom plagáte Ursula von der Leyenová stála pri zlatom záchode spolu s Volodymyrom Zelenským a hádzali doň peniaze, čím naznačovali charakter pomoci Ukrajine.
Fico má, samozrejme, slabosť pre sochy a iné prejavy moci. Sú preňho posvätné. Mali by vyžarovať vážnosť vládcu, nie ho zosmiešňovať. O karikatúrach ani nehovorme – kto nevie prečo, nech sa opýta Shootyho, ktorého Fico zažaloval za zobrazenie uboleného premiéra bez chrbtovej kosti, pričom lekár ho na obrázku ubezpečuje, že bez chrbtice môže mať len fantómové bolesti.
Má celkom jasnú predstavu o úcte, rešpekte a umení v službách moci. Sochy mocných majú byť veľkolepé, irónia nie je namieste. Aj preto ponúkol Putinovi, že postaví sochu maršala Koneva v krajine, ktorú v roku 1968 okupoval obklopený tankami.
Fico má v jednej veci pravdu. Trumpova reakcia je nepredvídateľná. Pokojne môže považovať aj takúto ironickú sochu za vyhlásenie vojny. Môže ho to rozhnevať natoľko, že bude celé dni rozmýšľať, ako sa pomstiť a ako potrestať takú opovážlivosť.
Ale potom by sa mal celý svet neustále mať na pozore, ako nedráždiť tyranského prezidenta, ktorý vládne podľa pohybu svojich nálad, golfových turnajov a čriev. Potom by si možno aj Nobelova komisia mala veľmi dobre rozmyslieť, komu udelí cenu za mier, NATO si má rozmyslieť, s kým sa bude rozprávať o členstve, a Európa nech dôkladne uvažuje, či má dráždiť Putina nejakými sankciami. Veď žijeme citlivé obdobie.
