Vyhorenie, letargia, zmar. Postup Slovana do Ligy majstrov môže mať trpkú príchuť
Do neba a do pekla sa volal športový dokument, ktorý pred troma rokmi ponúkla platforma Voyo o Spartaku Trnava. Niečo podobné by v súčasnosti mohlo platiť aj na jeho najväčšieho rivala – Slovan Bratislava.
Ten ukazuje, aký môže byť futbal, šport či život vrtkavý. Po letnom príchode trénera Yayu Tourého vzniklo v klube šialenstvo. Na Slovensku ešte taká futbalová osobnosť netrénovala.
Hviezdne meno prinieslo v úvodných zápasoch aj hviezdne momenty. Niektorí hráči Slovana pôsobili pod jeho vedením ako vymenený. Hrali odvážne, nápadito. Žiarilo však celé mužstvo.
Touré priniesol moderný ofenzívny štýl s okamžitým presingom po strate lopty, po ktorom fanúšikovia dlho volali. V úvodných dueloch v lige súperov valcovali. Dokonca aj s „náhradníkmi”.
Napokon sa slovanisti cez predkolá prebojovali aj do ligovej fázy Ligy majstrov. Pre Tourého to bol trénerský začiatok ako z ríše snov. A to sľuboval, že skutočný Slovan uvidia fanúšikovia až o pár týždňov, možno mesiacov neskôr.
Prestrih o sedem týždňov.
Prišla určitá forma vyhorenia
V piatich ligových zápasoch získal Slovan päť bodov. Hoci v prípade tímu, ktorý získal posledných osem titulov, sa skôr hodí napísať, že desať bodov stratil.
Čo je možno ešte väčší problém, slovanisti sa úplne odklonili od futbalového štýlu z úvodu sezóny. Energiu nahradila letargia. Odvahu zase bojazlivosť.
Slovan upustil aj od hernej dominancie. Vo viacerých úsekoch zápasu hral reaktívny futbal aj s tímami ako Komárno či Skalica.
Čo sa stalo v priebehu pár týždňov so Slovanom? Čo sa zmenilo?
Prvú odpoveď môžeme hľadať v postupe do Ligy majstrov. Mužstvo vložilo do európskych duelov množstvo síl – fyzických i psychických – a zrazu po splnení cieľa prišlo uspokojenie.
Vydýchnutie. Určitá forma vyhorenia. Zmar. Pre hráčov, trénerov a i funkcionárov.
Hráči stratili ľahkosť v kombináciách i v zakončení. Kopia veľké defenzívne chyby. Trénerom akoby došli nápady. A funkcionári si povedali, že tento tím nám stačí. Neprišli potrebné posily – minimálne na poste pravého obrancu, stredného záložníka či stopéra.
Bez titulu stráca všetko zmysel
Ďalším problémom je, že Touré chce hrať úplne iný štýl hry, na aký bol Slovan zvyknutý pod trénerom Weissom. Niektorí hráči sa s ním stotožnili, iní úplne nie.
Možno nie je chyba ani v tom, že by nechceli v hlavách, ale jednoducho im to nedovoľuje ich kapacita – fyzická, bežecká či futbalová.
A čo v takom prípade? Vrátiť sa k štýlu, ktorý hrával Slovan v minulosti, alebo bazírovať na progresívnych myšlienkach Tourého?
Ak Slovan chce prebudovať svoju hernú identitu, potrebuje čas. Veličinu, ktorú však nemá. Nemôže si povedať, že túto sezónu vypustíme, aj na úkor titulu. Bez titulu v slovenskej lige stráca pre Slovan všetko zmysel.
Na druhej strane, raz sa musí skončiť absolútna dominancia Slovana. A zrejme toto je sezóna, v ktorej súperi dostanú obrovskú šancu. Momentálne Slovan stráca na prvú Dunajskú Stredu šesť bodov. Z tohto pohľadu nie je dôvod na paniku, alebo áno?
Liga majstrov s trpkou príchuťou
Najväčším problémom pre Slovan môže byť jeho najväčšie víťazstvo, a to postup do Ligy majstrov. Aktuálne ich za sedem dní čakajú tri vypäté zápasy.
V stredu doma so Stuttgartom, v sobotu derby v Trnave a v utorok vonku AS Rím. Bola by hlúposť povedať, že kašleme na Ligu majstrov a sústredíme sa len na domácu súťaž.
Rovnako si však aj myslieť, že slovenskú ligu zvládneme na jeseň s „náhradníkmi”. A v jarnej časti to prinajhoršom dobehneme. Slovan musí ísť teraz v každom zápase na maximum.
A hoci najbližší týždeň má troch atraktívnych súperov, možno ešte dôležitejší preňho bude nasledujúci týždeň so súpermi ako Banská Bystrica, Trenčín a Podbrezová.
Slovan sa potrebuje z tohto marazmu dostať. Ihneď. Nemôže dlhšie čakať. Cítia to aj fanúšikovia či generálny riaditeľ klubu Ivan Kmotrík ml. Čas na veľké zmeny momentálne nie je.
Teraz sa musí ukázať odolnosť a sila osobnosti trénera Tourého, aby vrátil mužstvo na správny smer. Inak jeho postup do Ligy majstrov môže mať čoskoro trpkú príchuť.
