Trump chce finančne ochromiť haagsky tribunál, ktorý vydal zatykače na Putina aj Netanjahua. EÚ hrozí odvetou
Spojené štáty uvalili odvetné sankcie nielen na jednotlivých sudcov a prokurátorov, ale najnovšie na Medzinárodný trestný súd v Haagu ako na celú inštitúciu.
Washington tak reaguje na kroky haagskych sudcov, ktorí vyšetrujú podozrenia z vojnových zločinov v Pásme Gazy a vydali zatykače na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua aj na ruského prezidenta Vladimira Putina.
Súd v Haagu funguje ako posledná inštancia medzinárodnej spravodlivosti. Stíha jednotlivcov, vrátane hláv štátov a vojenských veliteľov, za vojnové zločiny, genocídu a zločiny proti ľudskosti. Jeho autoritu uznáva vyše 120 krajín sveta. Spojené štáty, Rusko, Čína či Izrael však medzi jeho členov nepatria a jeho jurisdikciu odmietajú.
Nariadenie Washingtonu prišlo v piatok 9. októbra 2026, pár hodín po tom, čo bývalá sudkyňa ICC Navi Pillayová získala Nobelovu cenu za mier za správu OSN, podľa ktorej Izrael pácha v Gaze genocídu.
Európska únia sa okamžite postavila za haagsky súd a americké sankcie odmietla. Európska komisia začala pripravovať odvetné kroky. Na žiadosť Holandska spúšťa aktiváciu takzvaného blokovacieho mechanizmu. Ten zakazuje európskym bankám, poisťovniam a technologickým firmám plniť sankčné príkazy USA.
Vedenie súdu v Haagu poukazuje na to, že Brusel zareagoval neskoro. Podpredseda ICC Rosario Aitala uviedol, že Únia má nástroje na ochranu osôb a firiem, preto je prekvapený, že ich doteraz neaktivovala.
Brusel má k dispozícii šesťmesačné prechodné obdobie, ktoré Washington stanovil pred plným spustením sankcií. EÚ chce tento čas využiť na vyjednávanie s americkou administratívou.
Zavedenie sankcií ukázalo, ako veľmi je Európa závislá od amerických technologických a finančných firiem. Giganty ako Visa, Mastercard, Google, Apple či Amazon sídlia v USA, a tak sa musia riadiť sankčnými zoznamami amerického úradu OFAC.
Európski sudcovia tak stratili prístup k bankovým účtom, platobným kartám, mobilným aplikáciám či zdravotnému poisteniu. Nemôžu si rezervovať hotel ani letenku.
Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio oznámil uvalenie sankcií na celú inštitúciu ICC podľa výkonného nariadenia 14203. Podľa neho Washington čakal na nápravu zo strany súdu viac ako rok.
Na volebnom mítingu v Syracuse v štáte New York reagoval Donald Trump na udelenie Nobelovej ceny vyhlásením, v ktorom spochybnil laureátku aj výbor. Pillayovú označil za neznámu osobu a rozhodnutie nazval škvrnou pre Nórsko.
Kým lídri EÚ a generálny tajomník OSN António Guterres postup USA odsúdili, izraelský premiér Benjamin Netanjahu sankcie privítal. Na sieti X vyhlásil, že ICC nie je súd, ale politický orgán.
Americký úrad pre riadenie zahraničných aktív zaradil dotknutých sudcov aj samotnú inštitúciu ICC na zoznam schválených osôb. Platobné siete Visa, Mastercard a American Express blokujú kartové operácie. Európske banky rušia účty a zmrazujú zostatky. Poisťovne vypovedajú zmluvy o zdravotnom poistení. Blokované sú účty Google, Apple a Microsoft. Rezervačné systémy ako Booking.com či Expedia zamietajú rezervácie. Zariadenia internetu vecí prepojené na americké cloudové servery prerušujú prevádzku.
Podľa podpredsedu ICC Rosaria Aitala sankcie paralyzujú fungovanie súdu a so sudcami zaobchádzajú ako s teroristami.
Aktivácia blokovacieho mechanizmu stavia európske banky do bezvýchodiskovej situácie. Ak neuposlúchnu USA, Washington ich odstrihne od dolárového systému. Ak neuposlúchnu EÚ, čelia sankciám z Bruselu. Banky uprednostňujú rešpektovanie sankcií USA a radšej zaplatia nižšiu pokutu v EÚ.
Neschopnosť blokovacieho mechanizmu ochrániť európske subjekty otvára otázku technologickej a finančnej nezávislosti. EÚ urýchľuje schvaľovanie legislatívy na výstavbu vlastných dátových centier a polovodičových kapacít. Kauza zvyšuje tlak na spustenie nezávislého európskeho platobného systému a digitálneho eura.
