Kruhový objazd v Seredi zdobí železný kôň za 18-tisíc eur
Na kruhovom objazde Čepeňskej ulice v Seredi v piatok 16. októbra slávnostne odhalili železnú sochu koňa. Samospráva si tým pripomenula 180. výročie príchodu konskej železnice.
Konská železnica na trase Bratislava – Trnava – Sereď patrila k prvým železničným spojeniam na území dnešného Slovenska. Úsek z Trnavy do Serede začal premávať v decembri 1846.
Sereď získala železničné spojenie až k splavnému Váhu, čo bolo dôležité aj pre prepravu dreva a stavebného materiálu dopravovaného po rieke. Toto dopravné spojenie prinieslo mestu významný hospodársky impulz. Nové umelecké dielo stojí na mieste, kadiaľ viedla historická železničná trať.
„Vďaka polohe pri rieke Váh sa Sereď stala dôležitým miestom prepojenia železničnej a vodnej dopravy. Tovar, ktorý do mesta prichádzal po rieke, mohol pokračovať po železnici ďalej do významných obchodných centier. Železnica tak zásadne ovplyvnila rozvoj obchodu, dopravy aj samotného mesta,“ ozrejmila hovorkyňa mesta Zuzana Slahučková.
Práve tento historický odkaz sa mesto rozhodlo pripomenúť trvalým umeleckým dielom vo verejnom priestore. Jeho autorom je umelecký kováč Peter Hlavinka. Samotná socha koňa je vytvorená z oceľových prútov a pásovín a jej povrch chráni náter. Pri podstavci bola zámerne zvolená prirodzene zhrdzavená oceľ.
Podstavec symbolizuje železnicu vedenú na zemnom násype. Pôvodné koľaje konskej železnice tvorili drevené hranoly obité oceľovou pásovinou. Koľajnice v podobe, akú poznáme dnes, prišli až neskôr, pri prestavbe trate na parnú prevádzku. Hlina, drevo a oceľ tak spoločne tvorili podobu vtedajšej trate.
Práve tieto tri materiály prepája hnedočervená farebnosť prirodzene zhrdzavenej ocele. Odkazuje na zeminu násypu, hnedé tóny dreva aj na samotný kov. Hrdzavý povrch teda nie je nedokončenou úpravou či zabudnutým náterom, ale premyslenou súčasťou výtvarného návrhu. Má pripomínať pôvodnú podobu železnice aj plynutie času.
Celková cena umeleckého diela je 18-tisíc eur. Suma 10-tisíc eur bola vyčlenená z mestského rozpočtu, zvyšné peniaze spoločne pokryli dve súkromné spoločnosti pôsobiace v Seredi.
