Vládni poslanci pretlačili návrh na zrušenie koncesionárskych poplatkov pre Českú televíziu a Český rozhlas
Prvý krok k faktickému zoštátneniu Českej televízie a Českého rozhlasu je tu. Vládni poslanci na nočnom rokovaní pretlačili v prvom čítaní návrh na zrušenie rozhlasových a televíznych poplatkov a prevod financovania verejnoprávnych médií pod štátny rozpočet. Ide o najväčší politický aj spoločenský konflikt tohto volebného obdobia.
Vláda Andreja Babiša si de facto objednala štrajk televízie a rozhlasu a zároveň masové protesty verejnosti. Predseda Poslaneckej snemovne a iniciátor akcie Tomio Okamura zvolil postup, ktorý pripomínal japonský prepad Pearl Harboru. Mimoriadnu schôdzu vyhlásil nečakane, s pevne stanoveným časom hlasovania o 4:36 v sobotu ráno. Boli tak narušené bežné parlamentné procedúry, k zákonu sa nemohli vyjadriť ani všetci poslanci prihlásení do diskusie.
Dôvody vlády: problémy po roku a kultúrna vojna
Vláda sa už po roku dostala do vážnych problémov: drvivo prehrala komunálne a senátne voľby. Preferencie hnutia ANO idú dole, Motoristi sa len ťažko držia na hranici piatich percent, v SPD sa začalo hovoriť o konci Tomia Okamuru. Vlastní voliči vláde oprávnene vyčítajú, že hoci Česko raketovo zadlžuje, nie je schopná plniť program a v niektorých momentoch ho dokonca začína popierať. Vláda nie je schopná dostáť záväzkom v ekonomickej oblasti a volí osvedčené riešenie: vyvolať kultúrnu vojnu v podobe útoku na Českú televíziu a Český rozhlas.
Nejde o obyčajnú zmenu financovania, o to, aby ľuďom nechodili šeky za službu, ktorú nevyužívajú, ako opakuje Andrej Babiš. To je len zástierka. V nejakej podobe využívajú službu verejnoprávnych médií všetci. Ide o to zneškodniť médiá, ktoré nie je možné ovládať, a preto sú účinnou kontrolou výkonu moci a brzdou jej zneužívania.
Slová vládnych poslancov a plán na likvidáciu nezávislosti
Dostatočným dôkazom, že ide o likvidáciu nezávislosti, sú slová vládnych poslancov. Podľa Josefa Nerušila z SPD by sa mal kontrolovať obsah vysielania. Podľa Jindřicha Rajchla by sa z ČT a ČRo mali vyhádzať konkrétni nepohodlní ľudia. Všetko zastrešuje tvrdenie Tomia Okamuru, že Česká televízia pracuje proti záujmom jeho krajiny a jeho národa. Ide o jasné potvrdenie, že vo finále ide vláde o zmenu obsahu spravodajstva a publicistiky tak, aby bolo oboje ich.
Zamýšľaný postup je nasledovný: Vláda zruší poplatky. Následne skonštatuje, že doteraz dostávali ČT a ČRo peňazí až príliš, a z rozpočtu im pridelí nižšiu sumu, povedzme polovicu z toho, čo vyberie dnes. Obe médiá potom budú musieť pristúpiť k drastickému obmedzeniu programovej ponuky, čo povedie k poklesu sledovanosti a relevancie. Vzápätí vystúpi napríklad minister kultúry Oto Klempíř alebo iný vládny predstaviteľ a opýta sa, na čo to vlastne je, keď sa na to nikto nepozerá. Hrozba totálnej likvidácie prinúti zvyšok manažmentu, aby začal v záujme sebazáchovy vláde čítať z pier. Nezávislosť bude fuč, z verejnoprávnych médií sa stanú de facto médiá vládne. Populisti budú mať nielen pokoj na prácu, ale aj ďalší propagandistický kanál.
Útok na inštitúcie liberálnej demokracie
Nejde len o Českú televíziu a Český rozhlas. Zo širšieho pohľadu sme svedkami útoku na inštitúcie liberálnej demokracie. Vláda Andreja Babiša útočí aj na nezávislé súdy vrátane ústavného, na občiansku spoločnosť a ľudskoprávne organizácie. Útočí na všetko, čo nemôže mať pod kontrolou. Nejde o to, že by bola priamo ohrozená demokracia, ale o to, že vláda systematicky podkopáva podmienky jej fungovania. Chce si uľahčiť presadzovanie vlastnej agendy a pokiaľ možno poistiť zotrvanie pri moci. Slobodné voľby nikto neruší, ale ak si vláda zaistí informačnú dominanciu, už nebudú úplne fér.
Spoločnosť, alebo aspoň jej časť, ktorá nie je naklonená populistickému národnému konzervativizmu súčasnej Babišovej vlády, to vníma. Už dlho sa nestalo, aby sa pred Poslaneckou snemovňou začali spontánne zhromažďovať davy a protestovať. Už dlho sa nestalo, aby šli verejnoprávne médiá do štrajku. Je jasné, že nás čaká nepokojná politická jeseň a jedna z najbúrlivejších spomienok na 17. november v histórii Česka. Nejde o nič menšie ako o charakter štátu, v ktorom žijeme.
