Dvojitý meter demokraciu nezachráni. Zostať verný princípom je podstatou občianskej odvahy
Blížiaci sa 17. november, sviatok slobody a demokracie, by mal byť dňom, kedy sa ako spoločnosť dokážeme zjednotiť na základných hodnotách. Namiesto toho sa však rozhorela verejná diskusia o tom, kto má a kto nemá právo stáť na občianskych tribúnach a pódiách. Diskusia, ktorú odštartovalo rozhodnutie organizátorov festivalu Nežná! neudeliť priestor aktívnemu politikovi, odhaľuje hlbšie nepochopenie toho, aká je dnes úloha nezávislej občianskej spoločnosti.
O to dôležitejšie je vysvetliť, že toto rozhodnutie nie je postavené na neúcte, ale na striktnom dodržiavaní pravidiel. Pravidiel, ktoré musia platiť pre všetkých bez výnimky, ak má občiansky sektor zostať skutočne nezávislým.
František Mikloško je nespochybniteľnou a jednou z kľúčových tvárí Novembra ’89. Jeho prínos k pádu totality a k budovaniu demokracie na Slovensku si organizátori hlboko vážia a nikdy by si nedovolili ho spochybniť. Pán Mikloško je dnes však aktívnym politikom, poslancom Národnej rady SR.
Ako organizátori občianskeho festivalu máme jedno základné pravidlo: na našich podujatiach a pódiách nevystupujú aktívni politici. Zmyslom tohto pravidla nie je politikov urážať. Demokratickú politiku potrebujeme, bez nej nie je možná zmena. Zmyslom tohto pravidla je chrániť nezávislý priestor občianskej spoločnosti. Mimovládne organizácie, rovnako ako nezávislé médiá, majú v zdravej demokracii špecifickú úlohu – byť jej strážcami, kontrolovať moc a udržiavať si od nej zdravý odstup. Akonáhle začneme tento priestor prepájať s aktívnou politikou, strácame svoju nestraníckosť.
Mnohí nám dnes vyčítajú: „Ale veď medzi politikmi treba rozlišovať, František Mikloško je iný.“ Ľudsky a historicky je toto tvrdenie úplne pochopiteľné. No je to mimoriadne nebezpečná skratka.
Pravidlá buď platia pre všetkých, alebo neplatia vôbec. Ak si občianska spoločnosť začne pravidlá ohýbať podľa toho, kto jej je sympatický, koho si váži alebo kto stojí na „správnej strane“ barikády, prestáva byť postavená na princípoch a stáva sa len iným nástrojom politického boja. Ak by sme dnes urobili výnimku pre jedného politika, s akým morálnym kreditom by sme zajtra odmietli iného?
Médiá by mali byť prvými, kto rozumie nevyhnutnosti udržiavať odstup od politikov, bez ohľadu na ich zásluhy. Novinár si predsa tiež nepozve do redakčnej rady politika, ktorého si váži, len preto, že má za sebou silný príbeh. Chráni si svoju nezávislosť. Presne to isté robíme my.
S pánom Mikloškom sme sa spojili, zastihli sme ho práve v Tatrách. Vysvetlili sme mu naše pravidlá. Výsledkom je, že pán Mikloško naše dôvody absolútne pochopil. Prijal ich s rešpektom, nebral to ako osobnú urážku a nášmu festivalu poprial veľa šťastia. Ukázal tak presne tú veľkosť a demokratickú zrelosť, ktorú od osobnosti jeho formátu očakávame – rešpektoval hranice občianskeho priestoru.
Sme presvedčení, že lipnutie na zásadách neznamená neschopnosť spájať sa. Skutočné spájanie spoločnosti nemôže byť založené na výnimkách pre našich blízkych, ale na rešpekte k spoločným pravidlám. Zostať verný svojim princípom, aj keď je to nepopulárne a aj keď čelíte kritike z vlastných radov, je podstatou občianskej odvahy. A práve o tej bol predsa aj 17. november.
