Reparát nevyšiel, ľudskoprávne stredisko zostáva bez vedenia
Slovenské národné stredisko pre ľudské práva (SNSĽP) zostáva aj naďalej bez nového vedenia. Správna rada ani na druhý pokus nerozhodla o tom, kto bude túto národnú inštitúciu v oblasti ochrany základných práv viesť v ďalšom funkčnom období.
Voľba sa mala konať v pondelok 2. novembra, predchádzať jej malo verejné vypočutie kandidátov, k nemu však nedošlo. Členovia a členky Správnej rady sa nedokázali zhodnúť na tom, či prihlásení uchádzači spĺňajú kritériá pre voľbu. Jedným zo zákonných kritérií pre zaradenie do voľby je, že daný kandidát je činný v oblasti ochrany ľudských práv alebo ochrany práv detí.
Doterajšej výkonnej riaditeľke, sociologičke Silvii Porubänovej, sa trojročný mandát skončil práve v deň voľby 2. novembra. Kým nebude v novom výberovom konaní úspešne zvolený nový šéf strediska, inštitúciu dočasne povedie poverený riaditeľ a právnik Tomáš Földes, ktorý v stredisku pracuje ako lektor.
Kto sa hlásil a prečo neprešli
Do výberového konania na funkčné obdobie 2026 – 2029 sa prihlásili dvaja kandidáti. Prvým bol Ondrej Križko, ktorý pôsobil na Veľvyslanectve Holandského kráľovstva na Slovensku ako špecialista pre politické záležitosti a právny štát. Druhým bol Ľuboš Kuník, ktorý pracoval ako vedúci oddelenia správy majetku na Úrade pre správu zaisteného majetku.
Ide v krátkom čase už o druhú neúspešnú voľbu nového šéfa inštitúcie. Správna rada nedokázala zvoliť vedenie ani v predchádzajúcom septembrovom výberovom konaní. Vtedajšia kandidátka Andrea Trégerová, riaditeľka odboru ľudských zdrojov v Železničnej spoločnosti Slovensko, taktiež nesplnila podmienky, ktoré by ju kvalifikovali na verejné vypočutie. Aj voľbe končiacej riaditeľky Porubänovej ešte v roku 2020 predchádzalo takmer ročné obdobie, počas ktorého sa Správna rada v niekoľkých opakovaných voľbách nevedela zhodnúť na výbere nového riaditeľa či riaditeľky.
„Mojou ambíciou bolo prinavrátiť tejto inštitúcii odbornú dôveryhodnosť, vybudovať silný expertný tím vo všetkých oblastiach pôsobnosti a rovnako dôležité bolo, aby sa stredisko stalo verejne známym a viditeľným v domácom aj v medzinárodnom kontexte,“ povedala Porubänová, ktorá bola na čele strediska dve obdobia po sebe. Po nich konštatuje, že „ani ja, ani moje kolegyne a kolegovia sme sa počas tohto šesťročného obdobia nebáli profesionálne aj inštitucionálne postaviť za podporu a ochranu ľudských práv pre všetkých, za hodnoty rovnosti, dôstojnosti a nediskriminácie.“
