Brazílski investori už Lulovi nezaspievajú aleluja
Brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva zvíťazil v druhom kole prezidentských volieb, keď predstihol Flávia Bolsonara o tri percentá hlasov. Znovuzvolenie ľavicového prezidenta prijali investori so zdesením a trhy zareagovali masívnym výpredajom akcií, dlhopisov aj meny.
Lula v roku 1989 prvýkrát kandidoval na brazílskeho prezidenta, keď ešte stál berlínsky múr. Odvtedy kandidoval ešte šesťkrát, štyrikrát zvíťazil, dvanásť rokov strávil v prezidentskom paláci a dva roky vo väzení za korupciu.
V minulomesačných voľbách všetkých ohromil víťazstvom, ktoré vybojoval, hoci väčšinu času zaostával. Je to zvláštny kontrast s Lulovým prvým víťazstvom v roku 2002, keď trhy zachvátila panika z predstavy ľavičiara pri moci. Nasledovalo však desaťročie nepretržitého rastu, pretože Lula sa ukázal ako pragmatik, ktorý chápe, že kapitálové trhy treba udržať spokojné. Index Bovespa v nasledujúcich piatich rokoch vzrástol v dolárovom vyjadrení o 1500 percent. Lulovi vtedy pomohol aj hospodársky vzostup Číny a jej dopyt po brazílskych surovinách.
Čo sa stalo?
Lulovo víťazstvo v druhom kole bolo veľkým prekvapením, lebo v prvom kole skončil druhý. Doteraz pritom platilo, že kto vyhral prvé kolo, zvíťazil aj v druhom. Trhy dávali Fláviovi Bolsonarovi, synovi bývalého prezidenta Jaira Bolsonara, až 80-percentnú šancu na výhru. Bolsonaro, ktorý čelí vyšetrovaniu, vzápätí ušiel z krajiny do Miami.
Prvé kolo bolo referendom o Lulovi, druhé sa zmenilo na referendum o Bolsonarovi, kandidátovi s vážnymi slabinami, ktoré Lulov tím využil v kampani na sociálnych sieťach. Bolsonaro urobil najkatastrofálnejšiu chybu v televíznej debate, keď Lulovi, ktorý v sedemnástich prišiel pri úraze v továrni o prst, posmešne povedal „deväťprstý“. Lula mu odvetil, že nedovolí, aby si z jeho zranenia robil žarty „podvodník“, ktorý „v živote neodpracoval ani deň“.
Účasť medzi oboma kolami nezvyčajne vzrástla. Vnúčatá ťahali starších príbuzných k urnám s presvedčením, že Bolsonarovi už víťazstvo nikto nevezme a treba ho zastaviť.
Čo je tentoraz inak?
Výpredaj bol taký tvrdý preto, že investičná komunita v São Paule Lulu prestala zbožňovať. Investori sú presvedčení, že neúprosné ekonomické trendy vytvorili podmienky, v ktorých jeho prístup už nemôže fungovať.
V roku 2002 mala Brazília primárny rozpočtový prebytok, dnes má deficit. Dlh vtedy predstavoval 60 percent hrubého domáceho produktu, no podľa Medzinárodného menového fondu smeruje do konca desaťročia k sto percentám. Inflácia momentálne dosahuje 4,6 percenta. Približne 30 percent disponibilných príjmov odchádza na úroky.
Za väčšinu týchto problémov Lula nemôže. Brazílske ťažkosti siahajú k rozsiahlej ústave z roku 1988. Výdavky, ktoré štátu ukladá ústava, dnes tvoria približne 90 percent vládneho rozpočtu. Krajinu čaká aj blížiaci sa demografický zlom, ktorý prebehne oveľa rýchlejšie než v Japonsku či západoeurópskych štátoch.
Čo bude ďalej?
V São Paule sa šíri obava, že Lula nikdy nemal rád rokovania s kapitálovými trhmi a teraz by mohol veriť, že sa bez nich zaobíde. Trhy zažili druhý výpredaj po správach, že sa stretne s ekonómom, ktorý presadzuje znižovanie úrokových sadzieb ako nástroj boja proti inflácii.
Ak by sa Lula pokúsil o niečo takto neortodoxné, rýchlo by to viedlo k totálnej kríze. Pravdepodobnejším scenárom je, že sa bude naďalej krútiť. Ekonomika rástla dvadsať štvrťrokov po sebe, no na budúci rok sa očakáva jej pokles, ktorý splátky dlhu ešte zvýši.
Poslednou, skôr vzdialenejšou možnosťou je, že sa Lula investorom postaví a zvíťazí, napríklad zaplátaním daňových dier a zvýšením príjmov štátu. Zostáva teda dilema, ktorá bude Brazíliu sprevádzať počas nasledujúcich štyroch rokov.
