Recyklované oblečenie nemusí byť ekologickejšie, pri praní môže uvoľňovať viac mikroplastov
Syntetické vlákna sú bežnou súčasťou šatníkov. Nezrážajú sa, nežmolkujú a sú odolné voči praniu či oderom. Čoraz viac ľudí však vyjadruje obavy z ich vplyvu na životné prostredie a zdravie. Dôvodom sú mikroplasty, ktoré sa z umelých vlákien uvoľňujú.
„Mikroplasty sú častice menšie ako päť milimetrov,“ vysvetľuje Jozef Ryba z Oddelenia spracovania polymérov Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave. Výskumu mikroplastov sa venuje viac ako dvadsať rokov. Častice majú dlhú životnosť a rozpadajú sa na ešte menšie časti. Dostávajú sa do vody, domácností aj vzduchu. Vznikajú degradáciou materiálov, pri oblečení napríklad praním, a ukladajú sa v prírode aj v ľudskom tele.
Ako sa mikroplasty dostávajú do obehu
Z oblečenia sa mikroplasty uvoľňujú predovšetkým praním. Vlákna ovplyvňuje oder, teplota vody aj zloženie čistiacich prostriedkov. Časť častíc zachytia filtre, ktoré treba pravidelne čistiť, zvyšok putuje do kanalizácie a čistiarní vôd.
Cena podľa odborníka nerozhoduje. Neexistujú dôkazy, že drahšie oblečenie uvoľňuje menej mikroplastov. Rozhoduje zloženie a odolnosť materiálu – ak vydrží viac prania, vydrží dlhšie aj v prírode.
Oblečenie pritom nie je jediným zdrojom. „Môžeme prejsť na celulózové oblečenie, ale neodbúrame tým najväčšie množstvo mikroplastov. Ich najväčšia koncentrácia je vo vnútorných priestoroch,“ hovorí Ryba. Mikroplasty uvoľňuje aj bytový textil, obaly na vodu a potraviny, opotrebované pneumatiky či rozpadávajúci sa plastový odpad.
Môže nám oblečenie z umelých vlákien ublížiť?
Štúdie naznačujú súvislosti medzi mikroplastmi a niektorými ochoreniami, napríklad srdcovocievnymi. Vedci ich objavili v rôznych častiach tela. Oddelenie, na ktorom pracuje Ryba, sa v spolupráci s Národným onkologickým ústavom zameria na výskum mikroplastov v nádorových tkanivách.
Zdrojom zdravotných problémov môžu byť aj chemikálie, ktorými sa materiál ošetruje pri výrobe – farbivá, stabilizátory či zmäkčovadlá. Skúma sa, ako zasahujú reprodukčné zdravie, tráviacu či dýchaciu sústavu. Odborník odporúča nové oblečenie pred nosením vyprať pre možné zvyšky chemických látok.
Výskum stále prebieha a prítomnosť mikroplastov v tele nie je dôkazom, že spôsobujú zdravotné problémy. Upozornila na to skupina vedcov v britskom Guardiane, podľa ktorej viaceré štúdie preháňajú výsledky alebo nemajú kvalitnú metodológiu.
Recyklovať nestačí
Len časť textilného odpadu sa podľa reportu Európskej environmentálnej agentúry vyzbiera na opätovné použitie, charitu alebo recykláciu, zvyšok končí v spaľovni alebo na skládke. Viaceré značky stavajú reklamu na recyklovaných vláknach, ktoré sú zvyčajne vyrobené z PET fliaš, nie zo starého oblečenia.
Podľa laboratórneho výskumu neziskovej organizácie Changing Markets Foundation recyklovaný polyester počas prania vytvára v priemere o 55 percent viac mikroplastových častíc než nový polyester. Podľa Euronews boli v štúdii zahrnuté značky Adidas, Nike, SHEIN, H&M a Zara.
H&M uviedla, že každé vlákno má vplyv na životné prostredie a firma sa chce zamerať na riešenia a inovácie. Polyester tvorí 22 percent jej materiálového portfólia, najčastejšie využíva bavlnu. Syntetické materiály označila za nevyhnutné na funkčnosť oblečenia.
SHEIN tvrdí, že recyklované oblečenie bolo patrične označené a dokáže vystopovať zdroj materiálu. Firma dostala v roku 2025 pokuty v Taliansku a Francúzsku, okrem iného za zavádzajúce tvrdenia o vplyve produktov na životné prostredie.
Umelé vlákna nemožno recyklovať donekonečna. Materiál treba spracovať pri vysokej teplote, znova roztaviť a pridať stabilizátory, ktorých koncentrácia má limit. Mikroplasty tak zostávajú na planéte a opätovným spracovaním sa menia na menšie časti, no nerozložia sa úplne.
Mikroplastom sa nevyhneme. Čo teda môžeme robiť?
Množstvo mikroplastov možno zredukovať napríklad vzdaním sa teflónových panvíc a balenej vody, úplne sa im však vyhnúť nedá. Odborník neodporúča paniku ani unáhlené vyhadzovanie všetkých umelých vlákien z domácnosti. Namiesto toho radí pomalšie nakupovať.
Ak to rozpočet dovolí, odporúča postupne vymeniť oblečenie z umelých vlákien za také s prírodnými vláknami, ako bavlna, ľan či konope. Aj prírodné vlákna majú environmentálnu stopu. Najviac podľa neho prispieme tým, že budeme nakupovať len to, čo potrebujeme.
