Detstvo 2.0: Technológie zbierajú citlivé dáta detí výmenou za chvíľu pozornosti
Detstvo sa mení, deti vyrastajú obklopené technológiami – od smart hračiek cez sociálne siete až po chatboty s umelou inteligenciou. So zábavou, ktorú z online sveta dostávajú, však do neho väčšinou nevedome odovzdávajú aj množstvo údajov o sebe.
Pravidlá digitálneho prostredia sú navyše nastavené tak, aby platformy získali čo najviac ich pozornosti. Nejde o to, či chceme zakázať deťom sociálne siete, ale za akých podmienok chceme dovoliť digitálnym platformám prístup k našim deťom.
Od jedného lajku k bubline
Pre dieťa sú chvíle na mobile obyčajné. Pre algoritmus sú to cenné signály. Môže z nich postupne odhadovať jeho záujmy, správanie či citlivé charakteristiky a ponúkať mu ďalší obsah, ktorý udrží jeho pozornosť. Video o vzhľade tak môže viesť k obsahu o extrémnych diétach, poruchách príjmu potravy či sebapoškodzovaní. Iné témy môžu dieťa priviesť k zdravotným dezinformáciám, nenávistnému obsahu, nebezpečným výzvam alebo nabádať chlapcov na nerešpektovanie a dehonestovanie dievčat a žien.
Z nevinného záujmu sa môže stať informačná bublina, v ktorej sa dieťa ocitá stále hlbšie. Dieťa pritom nikde nevyplnilo, čo ho trápi alebo v čom je zraniteľné. Tento obraz môže vzniknúť jednoducho z jeho správania v digitálnom svete. A môže byť oveľa podrobnejší, než by sme ako rodičia chceli, aby svet o našich deťoch vedel.
Čo všetko môžu byť citlivé dáta?
Možno nám ako prvé napadnú fotografie a videá, ale môžu to byť údaje o správaní, záujmy a preferencie, poloha, kontakty a sociálne väzby, údaje, z ktorých algoritmus dokáže odhadnúť psychologický profil, zdravotné alebo iné citlivé informácie. Nejde teda len o to, čo deti zverejňujú, ale aj o to, čo všetko o nich dokážu algoritmy sietí zistiť bez toho, aby sme si to uvedomovali.
Digitalizácia detstva
V online hrách dieťa zdieľa meno či prezývku, vek, hlas, fotografie a cez chat ho môžu kontaktovať iní ľudia, niektorí aj s cieľom vylákať osobné údaje. Smart hodinky dokážu vytvoriť detailnú mapu každodenného pohybu detí. Inteligentné hračky ich počúvajú, komunikujú a posielajú dáta do cloudu. Zdravotné, fitness či wellbeing aplikácie môžu pracovať s citlivými informáciami o spánku, menštruácii a duševnom zdraví.
Nie každý chatbot, hra či aplikácia sú automaticky rizikom. Otázka je, koľko toho technológie o deťoch vedia a čo s tým robia. Digitálny svet je oveľa väčší a zahŕňa celú osobnosť, nielen vek.
Únia zlyháva pri vymáhaní pravidiel
Základom európskej bezpečnosti online je Akt o digitálnych službách. Európska legislatíva vyžaduje zákaz reklamy založenej na profilovaní pre maloletých. No slovenskí výskumníci z Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií ukázali, že TikTok využíva odporúčacie algoritmy na to, aby deťom doručoval komerčný a influencerský obsah, kde nie sú označené platené partnerstvá, a profiluje ich záujmy päť- až osemkrát silnejšie než u dospelých.
Komisia navrhla komplexnejšie podmienky pre sociálne siete. Na základe tzv. EU Kids Aktu nebudú mať sociálne siete prístup k deťom do 13 rokov a deti od 13 do 15 rokov si budú môcť založiť bezpečnú verziu účtu iba pod dohľadom rodičov. Takéto účty budú musieť byť naprogramované bez návykových prvkov, ako je nekonečné skrolovanie, nočné notifikácie alebo odmeny za čas a aktivitu na sieti, a budú povinne súkromné a bez možnosti kontaktovať dieťa zvonku.
Svet rieši, ako sú platformy navrhnuté
Britský regulátor pokutoval TikTok za nedostatočnú ochranu osobných údajov detí mladších ako 13 rokov. Podľa vlastných pravidiel siete im ani nemala byť povolená registrácia, no osobné údaje až 1,4 milióna detí sieť používala bez súhlasu zákonných zástupcov. TikTok sa odvolal.
Americké súdy skúmali, či Meta nenavrhla Facebook a Instagram tak, aby spôsobovali závislosť. Meta ponúkla dohodu o vyrovnaní, zaplatí pokutu od 13 do 18 miliárd dolárov, ale najmä zmení fungovanie svojich sietí v USA: obmedzí používanie na dve hodiny denne, zavedie nočný režim bez reels a možnosť vypnúť automatické odporúčanie obsahu.
Slovenská vláda je málo ambiciózna
Kým Európska únia, Británia či USA pristupujú k digitálnej bezpečnosti mladistvých komplexnejšie, slovenská vláda chce obmedziť deťom do 16 rokov prístup k sociálnym sieťam. Ak platformy dokážu presne cieliť reklamu, analyzovať správanie detí a prispôsobovať obsah každej sekunde ich pozornosti, musia niesť zodpovednosť aj za ich ochranu.
Potrebné je aj digitálne vzdelávanie o nástrahách ako prevencia pred zneužitím citlivých údajov. Dôležitá je komunikácia v bezpečnom rodinnom prostredí a výchova k dôvere, rešpektu a dialógu. Napriek všetkým nástrahám netreba prepadať strachu. Podstatné je sústrediť sa na to, čo môžeme urobiť dnes ako spoločnosť pre to, aby deti využívali online priestor na svoj rozvoj a zároveň sa v ňom cítili prijaté, samy sebou a najmä v bezpečí.
