Vláda zvoláva bezpečnostnú radu, ruské hrozby jej prioritou nebudú
Vláda zvolala Bezpečnostnú radu SR na 7. októbra. Podľa zverejneného programu ide o riadne zasadnutie, ktoré podľa bezpečnostného experta Domiciána Zahorjana z NEST Institute neodpovedá na aktuálnu bezpečnostnú situáciu a ignoruje sériu závažných incidentov v Európe vrátane aktivít ruskej rozviedky GRU na území Slovenska.
Program rokovania obsahuje sedem bodov. Prvý bod, ktorý má vyhodnotiť bezpečnostnú situáciu na Slovensku a vo svete, je na vládnom webe zverejnený bez obsahu. V ďalších bodoch sa rada bude venovať bežnej agende vrátane predstavenia Správy o bezpečnosti SR za rok 2025 a oneskorene aj za rok 2024.
Podľa Zahorjana je zarážajúce, že sa bezpečnostná rada schádza viac než mesiac po zmarenom útoku na dronový závod v Haniske, ku ktorému došlo koncom augusta. Podľa informácií nemeckého denníka Frankfurter Allgemeine Zeitung stála za incidentom skupina napojená na ruskú vojenskú rozviedku GRU, ktorá mala operovať zo Slovenska.
Expert na porovnanie uviedol, že po teroristickom útoku pri Moskve v marci 2024 sa slovenská bezpečnostná rada zišla mimoriadne do troch dní. V prípade podozrenia na pôsobenie bunky ruskej vojenskej rozviedky na území Slovenska sa tak nestalo.
Zahorjan upozornil, že v riadne fungujúcom štáte by bezpečnostná rada hrozby pomenovala priamo, uviedla ich zdroj a navrhla konkrétne opatrenia. Ako príklad uviedol Nemecko, ktoré v septembri otvorene pripísalo Rusku zodpovednosť za pokus o útok výbušným dronom na letisko Leipzig/Halle, alebo Česko, ktoré po výbuchu vo Vrběticiach v roku 2014 vyhostilo desiatky ruských diplomatov.
V programe rokovania podľa experta chýba stanovisko výboru pre hybridné hrozby, ktorý existuje od roku 2023 a správy o bezpečnosti by mal prerokovať pred ich predložením bezpečnostnej rade. To podľa neho naznačuje jeho dlhodobú nefunkčnosť.
Správy o bezpečnosti za roky 2024 a 2025
Vláda bude na začiatku októbra 2026 prerokúvať Správu o bezpečnosti SR za rok 2024. Podľa Zahorjana tento postup absolútne nereflektuje rýchlo sa meniacu bezpečnostnú situáciu v súvislosti s ruskou agresiou proti Ukrajine. Za predchádzajúcich vlád boli pritom správy zverejňované podstatne skôr, pričom správa za rok 2022 bola schválená v lete 2023 a správa za rok 2021 v lete 2022.
V oboch dokumentoch – 30-stranovom za rok 2025 aj 21-stranovom za rok 2024 – sa Rusko spomína len minimálne a nikdy nie ako hrozba. Kľúčové slová ako Rusko či Ruská federácia sa v oboch objavujú takmer výlučne v súvislosti s plynom, ropou a jadrovým palivom.
O ruskej vojne proti Ukrajine sa hovorí bez uvedenia agresora. V časti, kde správa spomína riziko použitia jadrovej zbrane na území Ukrajiny, nie je uvedené, kto by ju mal použiť. Správa za rok 2025 eviduje drony nad spojeneckými štátmi aj vlnu sabotáží v Európe, ktoré európske vlády a tajné služby pripisujú Moskve, pôvodcu však neuvádza.
Jedinou vecou v súvislosti s Ruskom, ktorú správy výslovne označujú za ohrozenie energetickej bezpečnosti Slovenska, sú snahy Európskej komisie o úplný zákaz dovozu ruskej ropy a plynu. Podľa Zahorjana tak správa za hrozbu neoznačuje Rusko, od ktorého je Slovensko závislé v jadrovom palive, ale EÚ, ktorá by túto závislosť chcela odstrániť.
V oboch dokumentoch chýba zmienka o dezinformáciách. Správa za rok 2025 v kapitole o hybridných hrozbách hovorí len o kyberútokoch, umelej inteligencii, migrácii či nízkej úrovni digitálnej gramotnosti časti pedagogických a nepedagogických zamestnancov. Ako hlavnú hybridnú hrozbu z pohľadu krajov uvádza kyberšikanu, čo Zahorjan označil za nesprávne používanie tohto pojmu v zmysle, v akom ho chápe NATO a EÚ.
Obe správy obsahujú aj kapitolu Historická pamäť, v ktorej sa opisujú oslavy 80. výročia konca druhej svetovej vojny v Piešťanoch alebo vojenská prehliadka k SNP. Podľa experta tieto témy nemajú s bezpečnosťou Slovenska nič spoločné. Správy tiež obsahujú politické naratívy, napríklad že vojenská pomoc Ukrajine umelo predlžuje konflikt.
Zahorjan naopak ocenil, že správa za rok 2025 otvorene priznáva zlyhanie komunikácie niektorých inštitúcií pri kybernetických útokoch a konštatuje dlhodobý nedostatok bezpečnostne preverených ľudí vo vysokých štátnych funkciách.
V porovnaní so správami o bezpečnosti je na tom lepšie Správa o kybernetickej bezpečnosti Slovenska za rok 2025, ktorá prisudzuje Rusku vinu za vojnu na Ukrajine aj za viaceré kyberútoky a operácie. Túto správu bude bezpečnostná rada budúci týždeň taktiež schvaľovať. Kým správy o bezpečnosti predkladá predseda vlády a predseda Bezpečnostnej rady SR, správu o kyberbezpečnosti predkladá Národný bezpečnostný úrad.
