Slovenka Chiara pracuje v Kodani
Chiara Verkin sa po roku pauzy rozhodla nepokračovať v štúdiu na vysokej škole. Ako dvadsaťročná sa spolu so svojím partnerom Vladom, ktorý pochádza z Ukrajiny, presťahovala do Kodane. V tom čase mala našetrené peniaze len na niekoľko týždňov života a žiadnu prácu.
Prvé mesiace boli podľa jej slov náročné. Bývali štyridsať minút vlakom od Kodane, cestovanie do mesta bolo drahé a prácu hľadala mesiac a pol. Za ten čas poslala približne sto životopisov. Kým si jej partner vybavil potrebné dokumenty a začal pracovať v hoteli na nočných zmenách, obaja sa obávali, že sa budú musieť vrátiť na Slovensko.
Prvú prácu napokon získala v známej kodanskej kaviarni, ktorú vlastnili Poliaci. Skúsenosť však nebola dobrá. Pracovala bežne dvanásť hodín denne, často bez pauzy a bez zamestnaneckej stravy. Po ôsmich mesiacoch musela odísť. Podľa jej slov mala podpísanú štandardnú zmluvu, no na prepitné vo výške približne 400 eur mesačne čakala až do odchodu. Keď dala výpoveď, majitelia tvrdili, že vyplácanie tringeltov v hotovosti nikdy nespomínali, a poslali jej ich na účet vo výplatnej páske. Stratila tak približne 2000 eur, teda 40 percent zo všetkých prepitných.
Po odchode hľadala novú prácu v kaviarňach ďalšie dva mesiace. Chvíľu robila čašníčku v reštaurácii, napokon dostala ponuku v jednej peknej kaviarni, kde jej po mesiaci ponúkli rovno manažérsku pozíciu. Pracovala tam vyše roka, no v apríli tohto roku ju pre horšie obdobie podniku vyhodili.
V tom čase už mala väčšie sebavedomie. Životopis poslala do Coffee Collective, ktorú považuje za azda najlepšiu pražiareň a kaviareň v Európe. Do troch dní sa jej ozvali. Dnes tam pracuje na plný úväzok ako baristka.
V Dánsku podľa nej panuje iné vnímanie gastronomických profesií než na Slovensku. Ľudia k nim pristupujú serióznejšie a nevidia rozdiel medzi prácou v kancelárii a v kaviarni. Zatiaľ čo doma sa často hovorí, že obsluha je „len čašníčka” a ľudia si ju predstavujú ako svojich sluhov, v Kodani sa na ňu nikto takto nepozerá.
Má zaplatené sick days, dovolenku, príplatky za popoludňajšie služby aj za víkendy a sviatky, bez neplatených nadčasov. Zo začiatku zarábala 15 až 17 eur na hodinu, teraz je jej základná mzda okolo 20 až 22 eur. V priemere sa dostane na približne 23 eur na hodinu.
S priateľom býva v prenajatom štúdiu, za ktoré platia 1400 eur, teda 700 eur na osobu. Mesačne ešte ušetrí okolo 300 eur. Cappuccino v podniku, kde pracuje, stojí 7 eur. Pred pár týždňami mali vo výberovej káve na filter aj kávu za 21 eur, pretože Coffee Collective vracia z jedného kila takejto kávy farme približne 50 eur. Reštaurácie sú v Kodani podľa nej drahé, večera pre dvoch vyjde aj na 100 eur.
Okrem práce sa v posledných mesiacoch venuje aj natáčaniu videí na Instagrame. V nich stvárňuje postavu typickej „slovanskej” ženy vo vzťahu s mužom, ktorý sa k nej správa s rešpektom. Prvé video tohto typu vzniklo zo srandy počas výletu do Francúzska. Po pár dňoch malo viac ako 100-tisíc pozretí, jedno z ďalších videí presiahlo milión pozretí. Ľudia ju začali volať „slavic diva,” čo si postupne osvojila.
Pod videami musí pravidelne premazávať nevhodné komentáre, najčastejšie od mužov. Objavili sa aj komentáre, v ktorých jej muži odkazovali, že nahnevaná žena by si zaslúžila znásilniť. Takéto príspevky okamžite mazala a nahlasovala. Iní jej naopak vyčítajú, že keď pre muža varí vývar, podporuje sexizmus a patriarchát.
Chiara dodáva, že s Vladom si v Kodani užívajú prítomnosť a žijú zo dňa na deň. Do konca roka by chceli získať 10-tisíc sledovateľov na Instagrame. Tvorbu obsahu si chce naďalej primárne užívať a nechce ju využívať na propagovanie produktov, ktoré by sa jej samotnej nepáčili. Na Slovensku jej chýbajú predovšetkým kvalitné potraviny, príroda a zdravotníctvo, k zubárovi stále chodí radšej domov.
