Nobelovu cenu za fyziku získal Francis Halzen. Považujú ho za zakladateľa úplne nového druhu astronómie
Nobelovu cenu za fyziku v roku 2026 získal vedec Francis Halzen za prínos v oblasti neutrínovej astrofyziky, najmä za vedenie Neutrínového observatória IceCube a objav vysokoenergetických astrofyzikálnych neutrín a ich zdrojov.
V utorok krátko pred poludním to oznámil výbor Kráľovskej švédskej akadémie vied v Štokholme.
Halzen sa považuje za zakladateľa úplne nového druhu astronómie. Použil ľad z ľadovca na južnom póle na zachytenie častíc, ktoré sú známe ako neutrína. Keď sa neutríno zrazí s jadrom atómu, vytvorí záblesk svetla, ktorý dokážu zachytiť senzory v čistom ľade z ľadovca. Tieto neutrína sa nachádzajú všade okolo nás, ale vesmírne neutrína s extrémne vysokou energiou sú veľmi vzácne.
Ide o neutrálne častice, ktoré dokážu cestovať takmer svetelnou rýchlosťou a neinteragujú takmer so žiadnou hmotou. Halzen založil Neutrínové observatórium IceCube, ktoré skúma, ako tieto neutrína vznikajú vo vzdialenom vesmíre.
Meno laureáta vyhlásila Ellen Moons, generálna tajomníčka Kráľovskej švédskej akadémie vied, o 11:45.
Minuloročné ocenenie za fyziku
Minulý rok vyhrali Nobelovu cenu za fyziku John Clarke, Michel H. Devoret a John M. Martinis. Ocenenie si prevzali za objav makroskopického kvantovo-mechanického tunelovania a kvantovania energie v elektrickom obvode.
Kvantovo-mechanické tunelovanie označuje jav, keď samotná častica dokáže preniknúť cez pevný povrch v mikroskopickom svete. Experimenty ocenených vedcov preukázali, že tunelovanie je možné aj na makroskopickom elektrickom obvode.
Ich supravodivý elektrický systém viditeľný okom mohol kvantovo tunelovať z jedného stavu do druhého, akoby prechádzal priamo cez stenu. Zároveň ukázali, že systém pohlcoval a vyžaroval energiu v presne určených dávkach, tak ako to predpovedá kvantová mechanika.
Ich objav je dôležitý pre rozvoj ďalšej generácie kvantových technológií, ako napríklad kvantové počítače, senzory a kryptografia.
Program Nobelových cien 2026
V pondelok si prevzali Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu za rok 2026 neurovedci Karl Deisseroth, Peter Hegemann a Georg Nagel za objavy týkajúce sa svetlom riadených iónových kanálov a optogenetiky.
Optogenetika umožňuje vedcom ovplyvňovať aktivitu vybraných nervových buniek a môžu vďaka nej skúmať aj mechanizmy neurologických a psychiatrických ochorení.
V stredu 7. októbra sa bude udeľovať Nobelova cena za chémiu a vo štvrtok 9. októbra za literatúru. Nobelovu cenu za mier si ocenení prevezmú v piatok 10. októbra a za ekonomické vedy v pondelok 12. októbra.
Nominácie na Nobelove ceny nie sú pred udeľovaním zverejnené. Prijímajú sa viac ako rok pred októbrovou ceremóniou. Nobelova komisia má päť až desať členov a približne osem mesiacov prechádzajú kandidátov na ocenenie. Finálne hlasovanie sa odohráva krátko pred udelením cien.
Laureát Nobelovej ceny v roku 2026 získa finančnú odmenu 12 miliónov švédskych korún, čo je približne 1,07 milióna eur.
Fakty o Nobelovej cene za fyziku
Nobelova cena za fyziku bola od roku 1901 udelená 119-krát. Nobelovu cenu za fyziku získalo doteraz 229 laureátov, z toho 5 žien.
Najmladším laureátom Nobelovej ceny za fyziku je Lawrence Bragg, ktorý mal v čase udelenia ceny v roku 1915 iba 25 rokov. Najstarším laureátom Nobelovej ceny za fyziku je Arthur Ashkin, ktorý získal cenu v roku 2018 vo veku 96 rokov.
John Bardeen je jediným človekom, ktorý získal Nobelovu cenu za fyziku dvakrát – prvýkrát v roku 1956 a druhýkrát v roku 1972. Marie Curie patrí medzi dvojnásobných laureátov Nobelovej ceny, v roku 1903 získala Nobelovu cenu za fyziku a v roku 1911 Nobelovu cenu za chémiu.
