Patril medzi najvýznamnejšie panské sídla strednej Európy: Po rokoch chátrania začína jeho obnova
Pri Dubnickom kaštieli vznikne nový bulvár.
Kedysi tu sídlil významný magnátsky rod Ilešháziovcov, vo veľkom sa pestovali citrusy a po parku sa prechádzala rakúsko-uhorská šľachta. Dubnický kaštieľ, ktorý patrí medzi najvýznamnejšie svojho druhu, sa už čoskoro dočká ďalšej rekonštrukcie. Samospráva začína s doteraz najrozsiahlejšou obnovou východného krídla a jeho okolia za viac ako 2,5 milióna eur.
Dubnický kaštieľ je spolu s historickým parkom J. B. Magina a Chateau Mignon dominantou mesta a patrí medzi najrozsiahlejšie ranobarokové panské sídla v strednej Európe.
Celková rekonštrukcia celého kolosu by si vyžiadala desiatky miliónov eur, preto mesto postupuje po etapách. Aktuálna investícia má pomôcť najmä tomu, aby sa pamiatka ďalej neznehodnocovala.
Práce potrvajú vyše roka a prinavrátia lesk nielen samotným múrom, ale aj priľahlému parku či historickému námestiu. Rekonštrukciou sa zmení celkový ráz verejného priestoru v okolí – vznikne tu nová pešia zóna, obnovia sa chodníky v priľahlom parku a doprava sa výrazne upokojí.
Z pýchy Považia sklad múky
Rozľahlý kaštieľ vznikol ešte v 17. storočí, keď ho na starších základoch renesančnej kúrie začal stavať Gašpar Ilešházi. Postupne tu vznikol štvorkrídlový komplex s vnútorným dvorom, ktorý sa stal reprezentatívnym sídlom rodu. Práve Ilešháziovci dali mestečku punc dôležitosti a v blízkosti Trenčianskych Teplíc tu vítali vzácnych hostí. Vznikla tu slávna oranžéria, ktorá patrila medzi najstaršie v strednej Európe.
Po predaji pamiatky v 19. storočí však stavba prechádzala z rúk do rúk a menila svoje využitie. Riaditeľka Dubnického múzea Monika Schwandtnerová spomína, že budova slúžila na rôzne, často nečakané účely.
„Uvažovalo sa o adaptácii priestoru a padali rôzne návrhy. Plánovali sa tu maliarske či cukrárske dielne, bola tu základná umelecká škola, sklady pre múku aj byty. Kaštieľ si zažil veľmi rôznorodé a zvláštne obdobia,“ vysvetľuje riaditeľka múzea.
Až po tom, čo národnú pamiatku v roku 1992 získalo mesto, sa začalo s postupnou záchranou. Prvá zásadnejšia rekonštrukcia prebehla pred šestnástimi rokmi v prednom krídle, kde dnes sídli múzeum.
„Dubnický kaštieľ má neobvyklú stavbu a v kontexte mesta zastáva mimoriadne významné miesto. Práve preto, že množstvo iných pamiatok sa nedochovalo, je kľúčové túto stavbu chrániť a zachovať,“ zdôrazňuje Monika Schwandtnerová.
Okná, fasáda aj nová dlažba
Aktuálna fáza obnovy sa zameriava na východnú časť objektu a jej priame okolie. Práce za viac ako 2,5 milióna eur mesto financuje z externých zdrojov – z Operačného programu Slovensko a Fondu na podporu cestovného ruchu.
Ako spresňuje hovorkyňa mesta Veronika Valuchová, ide o komplexný projekt, ktorý zahŕňa viacero nadväzujúcich častí. Priamo vo východnom krídle pribudnú chýbajúce okná, obnoví sa fasáda z vonkajšej aj omietky z vnútornej strany a opravia sa vikiere na streche.
Nádvorie získa novú kamennú dlažbu, inžinierske siete a umožní sa jeho bezbariérové využívanie. V ďalších etapách rekonštrukcie by mali pribudnúť aj výťahy.
Zmenia sa aj priľahlé verejné priestory. Rušné Námestie svätého Jakuba sa transformuje na pobytovú zónu s novým mobiliárom a parkovacími kapacitami. Obnovou prejdú aj chodníky v historickom Parku Jána Baltazára Magina, kde pribudne mlatový povrch, osvetlenie a bezpečnostné kamery.
Súčasťou investície sú aj moderné prvky pre návštevníkov – veľkoplošné obrazovky či 3D vizualizácie, ktoré majú zatraktívniť prehliadku histórie a podporiť cestovný ruch.
Do budúcnosti sa počíta aj s cyklistickým prepojením tejto historickej lokality s Vážskou cyklomagistrálou.
Historické jadro získa charakter bulváru
Investícia do kaštieľa zapadá do širšej stratégie mesta na splácanie modernizačného a investičného dlhu na kultúrnych pamiatkach. Po dokončení Záhradníkovho domu – Chateau Mignon a rozbehnutej obnove kaštieľa radnica pripravuje aj rekonštrukciu Reimovej vily.
Pred samotnými stavebnými prácami sa na nádvorí uskutoční archeologický výskum. Pamiatkari očakávajú, že odkrývanie terénu môže priniesť nové poznatky o komplikovanom stavebno-historickom vývoji objektu.
„V rámci prípravy bol realizovaný reštaurátorský výskum fasád aj kamenných prvkov. Archeologický výskum nám zase môže pomôcť presnejšie zadatovať jednotlivé fázy a rozšíriť predstavu o tom, ako kaštieľ vyzeral v minulosti,“ objasňuje Petra Svoradová z Krajského pamiatkového úradu v Trenčíne.
Prestavba bude prebiehať za plnej prevádzky múzea. Zástupca zhotoviteľa stavby Juraj Comorek potvrdil, že práce sa začnú už o pár dní prípravou staveniska a konzultáciami s pamiatkarmi, následne sa pustia do parku a samotného krídla.
Do budúcnosti sa v zrekonštruovaných priestoroch uvažuje o rozšírení múzejných expozícií, priestoroch pre radnicu, hotelovom zariadení, reštaurácii či obnovení historickej kaplnky pre slávnostné obrady.
