Vodca vie o vašich tajomstvách a zneužije ich
Príbeh Natálie Mikulovej (28), ktorá prehovorila o rokoch sexuálneho zneužívania a psychickej manipulácie zo strany samozvaného pastora Reného Schneidera (54), odkryl pozadie náboženského spoločenstva Zbor viery na Turci.
Do sekty môže za istých okolností spadnúť takmer každý – bez ohľadu na vzdelanie či spoločenské postavenie, upozorňuje sociálny antropológ a kriminológ Patrik Ismael Májovský. Na príklade Zboru viery vysvetľuje, ako vzniká náboženská mikrototalita, akú rolu v nej zohráva strach, peniaze a kontrola súkromia a prečo systém na Slovensku obetiam podobných skupín často nedokáže pomôcť.
Čo robí sektu sektou
Podľa Májovského nie je Zbor Viery oficiálne uznaný štátom, čo samo osebe ešte nemusí byť diskreditačné. Náboženský vodca má však vlastné interpretácie božstva, ktoré nie sú v zhode s kánonickým výkladom Biblie, a nedodržiava ani predpísané rituály. Z pozície katolíckej cirkvi by sme ho mohli označiť za sektu, aj keď v religionistike sa od tohto označenia upúšťa v prospech neutrálnych termínov ako nové náboženské hnutie či religiózne spoločenstvo.
Spoločenstvo funguje do veľkej miery na báze takzvaného ľudového kresťanstva. Samozvaný kazateľ používa známe prirovnania a schémy, ktoré sú ľuďom zrozumiteľné, lebo v tom kultúrnom rámci vyrastali. Získať si ich dokáže napríklad tým, že na nich má „extra“ čas – nájde si priestor a vypočuje ich lepšie, než to možno robil farár v ich pôvodnej farnosti, psychológ alebo priatelia.
Kľúčovým problémom a znakom sekty je strata kontroly – moment, keď vedúca osobnosť alebo malá skupina začne absolútne ovládať ostatných členov. A to na základe svojho špecifického učenia a kódexu, v ktorom má autoritu na výklad práve zakladajúca osoba alebo skupina jeho „najvernejších“.
Izolácia a kontrola súkromia
Problematické je aj prerušenie kontaktov s okolím. Rodina a bližší známi či kolegovia sa od takéhoto človeka často odtiahnu, čo ho len utvrdí v jeho izolácii. Náboženská skupina túto izoláciu zneužije a ďalej systematicky prehlbuje – napríklad tým, že mení tradičné spôsoby fungovania, zavádza iné sviatky, iný „kód“ stravovania, odievania alebo iný režim dňa a odlišné rituály.
Ďalším obrovským rizikovým faktorom je prienik do súkromného života. Samozvaný pastor, líder, guru alebo úzka skupina okolo neho začnú o človeku a jeho rodine zisťovať čo najviac detailných a súkromných informácií. Robia si o ňom „laické“ psychologické profily a analyzujú jeho zraniteľnosť, aby nestrácali čas s niekým, kto nie je „konvertovateľný“ a nedá sa ľahko zmanipulovať.
René Schneider podľa svedectiev bývalých členov získaval osobné informácie od nasadených „špehov“ alebo z odpočúvaných telefónov a následne ich zakomponovával do svojich kázní, aby ľudí verejne ponížil a dokázal im, že „Boh (či on) všetko vidí“.
Finančné vykorisťovanie a zraniteľnosť
Ako pozorovatelia zvonku si musíme všímať, koľko času človek tomuto spoločenstvu venuje. Hoci môže do sekty prepadnúť aj celá rodina, často ide o jednotlivcov, ktorí z psychologického hľadiska môžu trpieť osamelosťou a frustráciou, ktorú navonok maskujú. Treba sledovať, či sa spoločenstvu nevenujú na úkor iných, dovtedy dôležitých činností.
Často sa stáva, že členovia v rámci skupiny vykonávajú aktivity úplne zadarmo. Vychádza to z ich prvotného nadšenia, ktoré ešte nemusí byť výsledkom nejakej sofistikovanej manipulácie. Človek je jednoducho prijatý do novej komunity, získa novú víziu a zmysel života a z vďačnosti nadšene pracuje v jej prospech. Mnohí si napríklad ponechajú bežnú zárobkovú činnosť, ale veľký diel z nej už odovzdávajú lídrovi alebo ekonómovi sekty.
