Predvolebným témam v Izraeli dominujú príčiny a následky útoku Hamasu
Voliči v Izraeli už o niekoľko dní rozhodnú o zložení nového parlamentu vo voľbách, ktoré budú prvými od útoku palestínskeho militantného hnutia Hamas zo 7. októbra 2023. Predvolebnej kampani pred voľbami, ktoré sa uskutočnia 27. októbra, dominujú témy vojenskej služby, ekonomiky, a to, ako by mal štát vyšetriť svoje zlyhanie pri zabránení útoku Hamasu.
Mnoho Izraelčanov požaduje zriadenie nezávislej štátnej vyšetrovacej komisie, ktorá by prešetrila zlyhania, ktoré umožnili palestínskym militantom uskutočniť najsmrteľnejší útok v histórii židovského štátu. Tento útok spôsobil hlbokú národnú traumu, ktorej dôsledky naďalej ovplyvňujú politiku, spoločnosť a kolektívnu psychiku krajiny.
Izrael už v minulosti zriadil takúto komisiu pri iných národných krízach a hlavný oponent premiéra Benjamina Netanjahua, bývalý náčelník generálneho štábu Gadi Eizenkot, vyhlásil, že tak znova urobí, ak sa dostane k moci. Zriadenie takejto komisie bude podľa neho „spôsob, ako zabrániť ďalšej katastrofe“.
Netanjahuova vláda, ktorá vládla aj v čase útoku, tieto výzvy na zriadenie komisie odmietla. Namiesto toho obvinila bezpečnostné zložky, že nedokázali zabrániť tomuto útoku, a navrhla vytvorenie dvojstranníckej vyšetrovacej komisie, ktorej členov by vymenovali politici. Líder opozície Jair Lapid tvrdí, že cieľom tejto komisie navrhnutej vládou je „zbaviť (zodpovedných) viny a zabrániť skutočnému vyšetrovaniu“.
Samotný Netanjahu obvinil bezpečnostné zložky z toho, že ho nezobudili skôr v deň útoku. Premiér je vystavený obvineniam, že ignoroval varovania, najmä od Spojených arabských emirátov, ktoré mu podľa medializovaných správ povedali, že Hamas plánuje rozsiahlu operáciu. Okrem toho je pod tlakom v súvislosti s predchádzajúcimi vzťahmi svojej vlády s Katarom, ktorý so súhlasom Izraela finančne podporoval Hamas a dlhodobo poskytuje útočisko politickému vedeniu tohto hnutia.
Ďalšou témou, ktorá rezonuje v predvolebnej kampani, je budúca bezpečnostná stratégia. Izraelská bezpečnostná doktrína sa desaťročia opiera o tri základy: silné spravodajské služby, odstrašovanie a krátke vojny. Po 7. októbri 2023 sa to však zmenilo a vláda sa namiesto toho rozhodla pre dlhé vojenské operácie, ktorých dôkazom je pokračujúca prítomnosť izraelských vojakov v takzvaných bezpečnostných zónach v Pásme Gazy, južnom Libanone a v Sýrii. Okrem toho tiež Izrael vykonáva takmer denné operácie na okupovanom Západnom brehu Jordánu, začal dve vojny proti Iránu a podnikol útoky proti jemenským povstalcom húsíom.
To podnecuje diskusiu o schopnosti krajiny udržať vojenské sily nasadené na viacerých frontoch. Od roku 2023 armáda opakovane zmobilizovala desiatky tisíc záložníkov, často za cenu značných osobných a ekonomických obetí, pričom vojenské vedenie naďalej upozorňuje na nedostatok personálu. Tieto kampane majú negatívny vplyv na povesť Izraela a vyvolali ostrú kritiku, najmä v súvislosti s vojnou v Pásme Gazy, kde židovský štát zabil viac než 74 000 ľudí a čelí obvineniam zo spáchania genocídy.
Dominujúcimi sú aj témy náboženstva, identity a povinnej vojenskej služby. V čase, keď armáde chýbajú vojaci, sa diskusia o výnimkách z vojenskej služby pre ultraortodoxných židov zmenila na širšiu debatu o identite Izraela. Ultraortodoxné politické strany chcú zachovať výnimku, ktorá umožňuje ultraortodoxným mužom, ktorí študujú v ješivách, vyhnúť sa vojenskej službe. Zachovanie tejto výnimky podporuje aj Netanjahuova strana Likud a jej krajne pravicoví koaliční partneri. Opozičné strany však chcú zrušenie tejto výnimky a uviedli, že odmietnu vstúpiť do vlády, v ktorej budú ultraortodoxné strany.
Eizenkot, ktorý prišiel o syna vo vojne v Pásme Gazy, vyhlásil, že Netanjahuova vláda „bez hanby podporuje vyhýbanie sa povinnostiam“. Premiér nedokáže nájsť rovnováhu v tejto otázke. V nedávnom rozhovore kritizoval zatknutie ultraortodoxných židov vyhýbajúcich sa narukovaniu, zároveň však trvá na tom, že tí, ktorí sa plne nevenujú štúdiu Tóry, by mali narukovať.
Rozkol presahuje aj otázku vojenskej služby. Vládna koalícia niekoľko dní pred rozpustením parlamentu predložila opatrenia podporujúce oddeľovanie mužov a žien v niektorých verejných priestoroch a schválila zákon zdôrazňujúci význam štúdia Tóry. Podporovatelia tvrdia, že tieto opatrenia posilňujú židovský charakter Izraela, podľa kritikov však krajinu posúvajú smerom k väčšiemu vplyvu náboženstva na verejný život.
Hoci v politickej debate dominuje bezpečnostná situácia, ekonomika je pre mnohých voličov naďalej jednou z hlavných tém. Napriek silnému hospodárskemu rastu sú totiž Izraelčania vystavení jedným z najvyšších životných nákladov na svete. Ekonómovia tiež poukazujú na dlhodobé štrukturálne problémy, medzi ktoré patrí nedostatok bývania, obchodné bariéry a obmedzená konkurencia v kľúčových odvetviach.
