Slováci platia účty aj na dlh
Zaplatený účet ešte nemusí znamenať finančnú stabilitu domácnosti. Až 52 percent Slovákov počas posledných šiestich mesiacov aspoň raz využilo pôžičku alebo kreditnú kartu na zaplatenie účtov. Vyplýva to z výsledkov prieskumu platobného správania spotrebiteľov European Consumer Payment Report (ECPR) 2026.
Viac ako polovica Slovákov, konkrétne 51 percent, v prieskume potvrdila, že rast životných nákladov natrvalo zhoršil ich finančnú situáciu. Až 65 percent respondentov uvádza, že uprednostňuje sporenie, hoci si kvôli tomu musia odoprieť veci, ktoré majú radi.
Súčasne 52 percent opýtaných si počas posledných šiestich mesiacov muselo na úhradu svojich účtov požičať alebo použiť kreditnú kartu. Oproti rokom 2019 až 2023 sa výrazne znížil podiel ľudí, ktorí pri platení účtov nepotrebovali pôžičku ani kreditnú kartu.
„To, že sú účty zaplatené, ešte neznamená, že ich domácnosti dokážu uhradiť z vlastných príjmov. Podiel Slovákov, ktorí pri platení účtov nepotrebovali pôžičku ani kreditnú kartu, klesol na najnižšiu úroveň za celé sledované obdobie,“ uviedol Martin Musil, výkonný riaditeľ spoločnosti Intrum Slovakia.
Počas uplynulých 12 mesiacov podľa prieskumu nezaplatilo aspoň jeden účet načas 20 percent Slovákov. Najčastejším dôvodom naďalej zostáva nedostatok peňazí, ktorý uviedlo 30 percent meškajúcich respondentov. Medziročne došlo k výraznému poklesu, v roku 2025 to bolo 44 percent.
U Slovákov, ktorí počas roka nezaplatili načas viac než jeden účet, má omeškanie prevažne opakovaný charakter. Až 60 percent z nich ho označuje za pravidelný problém, kým za jednorazovú udalosť ho považuje 40 percent. Oproti roku 2025 sa podiel pravidelných omeškaní zvýšil o šesť percentuálnych bodov, čo podľa prieskumu potvrdzuje, že pre časť domácností nejde o krátkodobú komplikáciu.
Medzi respondentmi, ktorí zápasia so splácaním dlhov, až 40 percent uvádza, že hlavnou príčinou neriešených dlhov je to, že sa vyhýbajú premýšľaniu alebo konaniu v súvislosti s dlhom. Pohľad na záväzky u nich vyvoláva úzkosť. Ďalšími osobnostnými faktormi sú diskomfort pri žiadosti o pomoc, neochota kontaktovať veriteľa alebo nevedomosť, ako vyjednať prijateľnejšie podmienky.
V nemalej miere je príčina aj v externých faktoroch, ako sú vysoké životné náklady (31 percent) či stagnujúci príjem (30 percent), ktoré pesimizmus dlhujúcich spotrebiteľov ešte viac prehlbujú.
ECPR je nástroj na získanie prehľadu o každodennom živote európskych spotrebiteľov, ich výdavkoch a schopnosti riadiť svoje domáce financie. Report vychádza z externého prieskumu, ktorý uskutočnila spoločnosť FT Longitude v 20 krajinách Európy. Na prieskume sa v roku 2026 zúčastnilo celkovo 20-tisíc spotrebiteľov.
