Koľko svetov sa zmestí do Bratislavy? Toto sa oplatí vidieť na Mesiaci fotografie
Bratislava – Festival Mesiac fotografie odštartuje 3. novembra svoj 36. ročník. Podľa riaditeľa festivalu Václava Macka nie je číslo 36 ničím výnimočné, no verí, že tohtoročný ročník výnimočný bude. O tento efekt sa má postarať zhruba tri desiatky výstav, ktoré sa pozrú do minulosti, odzrkadlia súčasnosť a vyrozprávajú príbehy z mnohých miest sveta.
Tohtoročný program je spojený s výročím – uplynie dvesto rokov od Niépceovho vynálezu heliografie. „Heliografia, ktorá predstavuje predstupeň daguerrotypie, sa pre príliš dlhú expozičnú dobu prakticky nedala používať – exponovanie prvej fotografie, Pohľad z okna v Le Gras, trvalo osem hodín,“ vysvetľuje Václav Macek. Podľa jeho slov festival vybral expozície, ktoré síce pracujú s technológiami 19. storočia, ale v duchu 21. storočia.
Programový blok Tradičné techniky v súčasnom umení predstaví tvorbu fotografov Fanny Boucher, Johna Demosa, Enikő Gábor, Jozefa Sedláka a Vladimíra Židlického. Výraznou osobnosťou tohto bloku je český fotograf Josef Sudek, ktorý sa narodil v roku 1896, takže si tento rok pripomíname jeho výročie. Jeho fotografie často emanujú zádumčivosťou, melanchóliou, krehkosťou aj poetickosťou. Kurátorka Natália Angletová na margo jeho výstavy uviedla: „Možno nejde ani tak o to hľadať niečo nové. Možno stačí naučiť sa inak pozerať na to, čo už poznáme. Sudek vnímal priestor spôsobom, ktorý nás núti premýšľať o energii miesta, o pamäti predmetov i o tichu, ktoré zostáva medzi jednotlivými okamžikmi.“
Tematický blok BRIT-ISH ponúka päť výstav. Jedna z nich nesie názov Život, smrť a všetko medzi tým a tvoria ju diela uznávaného fotografa Dona McCullina, držiteľa ocenenia World Press Photo, ktorý svojej kariére vďačí aj za rytiersky titul od kráľovnej. V súčasnosti sa venuje najmä krajinárskej fotografii, kedysi však prinášal sugestívne svedectvá z nepokojných krajín a ozbrojených konfliktov. „Väčšinu svojho života som strávil prijímaním násilia vo vojnách a revolúciách. Dokonca aj hladomor je formou násilia. Keďže fotografujem ľudí v nebezpečenstve, ľudí v bolestiach, ľudí popravených pred mojimi očami, je pre mňa veľmi ťažké pochopiť umelecký naratív fotografie,“ citujú McCullina organizátori festivalu.
Celkom inú atmosféru majú fotografie Julie Fullerton-Batten, ktorá sa tiež vracia do minulosti a rekonštruuje ju vlastnou optikou – v elegantných kompozíciách s precíznym narábaním s farebnosťou, svetlom, kostýmami i prostredím. Kurátorka Anna Müller poznamenáva, že autorkine obrazy „sa pohybujú na pomedzí historického záznamu a mýtu“.
Register obrazových svetov rozširujú aj slovenskí fotografi. Osobité kúzlo zo zanikajúceho mikrovesmíru majú fotografie Tomáša Leňa, ktorý je napojený práve na Josefa Sudeka – jeho výstava je súborom záberov z búrania Sudekovho ateliéru, z priestoru a z procesov, ktoré pre oko fotografa ponúkajú množstvo zákutí a podnetov. Festival zaradil do programu aj výstavy Magdalény Robinsonovej, Karola Kállaya, Mira Švolíka, Andreja Balca a ďalších autorov v rámci kolektívnych výstav.
Do Budapešti Mesiac fotografie prenesie výstavu Ľudia pravde-podobní Ivana Kováča a vo Viedni sa vďaka festivalu predstaví Dušan Kochol s výstavou Postcards From Cacti Falls.
Mesiac fotografie sa začína 3. novembra a ponúkne aj mnoho sprievodných podujatí. Medzi ne patria individuálne konzultácie fotografických projektov s britskými fotografmi Juliou Fullerton-Batten, Petrom Denchom a slovinským kurátorom a teoretikom fotografie Dejanom Slugom, workshop s fotografkou Fanny Boucher, prezentácie či krsty nových fotografických publikácií – napríklad Letizie Bataglia, Mira Švolíka či knihy mapujúcej históriu Stredoeurópskeho domu fotografie 2005 – 2025.
