Strnadova zbrojovka sa zrútila už o 70 percent. Ospevovaný gigant miliardára sa mení na hodnotovú pascu
Skupina Czechoslovak Group (CSG) českého zbrojárskeho miliardára Michala Strnada vstúpila v januári tohto roka na amsterdamskú burzu s akciami za 25 eur. Záujem inštitucionálnych investorov mnohonásobne prekonal objem ponúkaných akcií a cena v prvej vlne eufórie vystrelila až na historické maximum 35,50 eura za akciu.
Analytici veľkých investičných bánk, ktoré vstup CSG na burzu manažovali, odhadovali, že do roku 2026 by sa akcie mohli obchodovať o ďalších 30 percent vyššie – s cieľovými cenami okolo 40 až 42 eur.
V polovici novembra 2026 je však situácia dramaticky odlišná. Po stredajšom zverejnení finančných výsledkov za tretí štvrťrok akcie CSG skolabovali o 22 percent a prepadli sa k úrovni 10,50 eura. Od historického maxima tak trhová hodnota skupiny spľaskla už takmer o 70 percent.
Pre investorov, ktorí naskočili na burzový „hype“ pri IPO alebo krátko po ňom, sa akcie CSG stali učebnicovou hodnotovou pascou. Pri každom ďalšom poklese ceny – z 35 na 25 a neskôr na 15 eur – sa akcia na papieri javila ako čoraz lákavejší výpredaj, no na prepady existovali dôvody.
Tržby CSG za deväť mesiacov roka 2026 vzrástli o 6,1 percenta na 4,76 miliardy eur. Očakávania trhu však boli nastavené vyššie – investori počítali s tržbami aspoň na úrovni 5,11 miliardy eur. V treťom štvrťroku tržby dosiahli len 1,5 miliardy eur, zatiaľ čo vlani v rovnakom čase boli o 200 miliónov eur vyššie.
Manažment na čele s Michalom Strnadom tvrdil, že zákazky v hodnote zhruba 300 miliónov eur neodpadli, iba sa pre sklzy v dodávateľských reťazcoch a dlhšie dodacie lehoty posunuli do záverečného štvrťroka.
Prevádzkový zisk (EBIT) v treťom štvrťroku medziročne klesol až o 21 percent na 317 miliónov eur. Za deväť mesiacov dosiahol 1,1 miliardy eur – prakticky stagnoval na vlaňajšej úrovni a zaostal za odhadmi trhu, ktorý počítal s minimálne 1,25 miliardy eur.
Strnad ponechal celoročný výhľad tržieb formálne bez zmeny na úrovni 7,4 až 7,6 miliardy eur. Ak chce CSG tento cieľ splniť, musí v poslednom kvartáli roka 2026 zaknihovať tržby aspoň 2,6 až 2,8 miliardy eur – teda takmer dvojnásobok toho, čo vygenerovala v treťom štvrťroku.
CSG si naďalej drží jednu z najvyšších prevádzkových marží spomedzi európskych zbrojoviek. Nemecký Rheinmetall dosahuje prevádzkovú maržu okolo 16 percent, Hensoldt zhruba 14 percent, francúzsky Thales necelých 12 percent a taliansky Leonardo približne päť percent.
Marže CSG však vykazujú klesajúcu tendenciu. Ešte v lete skupina sľubovala, že jej tento rok z každého utŕženého eura zostane 24 až 25 centov prevádzkového zisku. Za obdobie od januára do septembra však celková marža klesla na 23,1 percenta. V treťom štvrťroku ziskovosť spadla na 21 percent.
Vojna na Ukrajine sa zásadne zmenila. Armády pre masívny nástup dronov prestali žiadať bežné delostrelecké granáty s krátkym dostrelom, pretože húfnice sa museli stiahnuť hlbšie do tyla a strieľať z väčšej vzdialenosti. V CSG tak zostali sklady plné štandardnej munície, ktorú v treťom štvrťroku začala vypredávať s približne 20-percentnou zľavou. Moderné strely s predĺženým doletom sa zatiaľ v hospodárskych výsledkoch výraznejšie neprejavili pre oneskorené dodávky komponentov od subdodávateľov.
Kým vlani CSG vyrobila okolo 550-tisíc kusov veľkokalibrovej munície, tento rok počíta s objemom 850-tisíc a do konca roka 2027 plánuje kapacitu zvýšiť až na 1,1 milióna kusov, pričom takmer celá nová produkcia mieri výhradne na dlhý dolet.
„Vzhľadom na prechod na výrobu munície s predĺženým doletom môže ísť o jednorazový negatívny faktor, ktorý ďalšie hospodárenie nemusí významne ovplyvňovať,“ povedal analytik českej J&T Banky Pavel Ryska.
Objednávková kniha CSG dosiahla na konci septembra rekordných 18 miliárd eur, čo predstavuje medziročný nárast o takmer štvrtinu. Ak manažment pripočíta rozpracované tendre a projekty v pokročilom štádiu rokovaní v hodnote 29 miliárd eur, Michal Strnad operuje pred investormi s celkovým zásobníkom zákaziek na úrovni 47 miliárd eur.
