Súdna rada a jej nesúroda v prístupe k novinárom a politikom
Podľa mimovládnej organizácie Via Iuris, sa Súdna rada Slovenskej republiky vo svojich reakciách na kritiku sudcov správa prísnejšie voči novinárom a umelcom než voči politikom a predstaviteľom zákonodárnej moci. Táto analýza odkryla nezrovnalosti v posudzovaní prejavov vo verejnom priestore, pričom Súdna rada nedokáže jasne vymedziť svoj postoj a kritériá hodnotenia.
Súdna rada vo svojich rozhodnutiach bezdôvodne aplikuje rozdielne metódy voči rôznym skupinám. Zatiaľ čo niekedy identifikuje sporné prejavy ako útoky voči „poslankyniam národnej rady“, inokedy nezohľadňuje podobné kritiky na adresu bývalých predsedov alebo sudcov, ktorých by mala chrániť. Tento prístup vyvoláva pochybnosti o transparentnosti a spravodlivosti v rozhodovacích procesoch.
Podľa Via Iuris chýbajú stabilné kritériá, na základe ktorých by sa jednotlivé vyjadrenia hodnotili. Takýto nedostatok zasahuje do nielen dôveryhodnosti Súdnej rady, ale aj do celého súdnictva. Časté zmeny tónu a nejednoznačné výstupy naznačujú, že Súdna rada v niektorých prípadoch skôr politicky zastrašuje kritikov, než aby si plnila svoju úlohu ochrany spravodlivosti.
Kritika a jej odrazy vo vyjadreniach členov súdnej rady
Advokátka Via Iuris, Eva Kováčechová, zdôraznila, že Súdna rada by mala pôsobiť ako stabilný a objasňujúci nástroj vo vzťahu k súdnictvu, nie ako hračky mocenských hier. Teraz sa stáva, že niektorí členovia rady sa sami dopúšťajú kritiky, ktorú predtým spochybňovali. Dehonestujúco sa vyjadrujú o svojich kolegoch, pričom ostávajú nevšímaví voči vlastnímmu etickému postaveniu, ktoré sa snažia udržiavať vo verejných vystúpeniach.
Ďalšia časť analýzy nastolila otázky, či je vôbec možné, aby niektorí členovia rady objektívne a odborné posúdili vlastnú činnosť, keď sami prednášali názory, ktoré nielenže polarisujú, ale aj otvorene dehonestujú svojich kolegov a niekedy dokonca samých seba.
Reakcie Súdnej rady na kritiku Via Iuris
Marcela Kosová, predsedníčka Súdnej rady, sa vo svojej reakcii snažila zdôrazniť, že posudzovanie členov rady by malo zohľadňovať ich odborné zázemie a podstatu hodnotení. Svoju obrannú líniu stavia na výpovednej hodnotu analýzy, pričom sa pýta, čo za hodnotitelia sa ukrývajú za kritickými krokmi Via Iuris a aké obdobie analýza vôbec pokrývala, pričom ignoruje predchádzajúcu situáciu vo vedení súdnej rady.
Podľa Kosovej je Súdna rada stabilným orgánom na Európskej úrovni a neexistuje žiadny signál o problémových praktikách v rámci jej funkcionality či pri uplatňovaní disciplinárneho súdnictva. To však vzbudzuje otázky, aká je skutočná realita vzťahu medzi Súdnu radou a verejnosťou, ktorá musí čeliť nepodloženým obvineniam a kritickým pohľadom na transparentnosť spravodlivosti.
