Postaviť sa za zjednotenú Európu
V súčasnosti sa medzinárodná situácia neustále zhoršuje, čo tlačí vlády členských štátov Únie na prah bolesti a núti ich zbaviť sa národných klapiek. Tieto krízy si vyžadujú minimálne úvahu o užšej spolupráci, ako zdôraznil nemecký filozof Jürgen Habermas, ktorý je známy svojou dlhodobou snahou o zjednotenie a federalizáciu Európy.
Zaujímavé je, že citát od Habermasa pochádza z roku 2017. Už vtedy varoval pred základnými rysmi geopolitických zmien, vrátane oslabovania pozícií Spojených štátov v medzinárodnej politike. Dnešný vývoj jeho slová iba potvrdzuje a na starom kontinente sa čoraz častejšie ozýva naliehavá výzva: rozdrobenosť vedie k bezvýznamnosti.
Príkladom bezvýznamnosti je vládna moc na Slovensku, ktorá transformuje suverénnu zahraničnú politiku na „suverenitu v prázdnote“, čím nás zbavuje skutočných spojencov a vystavuje nás hrozbám veľmocenských hier. Tento prázdny postoj zo strany slovenskej politiky je varovaním, ktoré rezonuje aj v medzinárodnej aréne.
Ak sa situácia nezmení, môže to mať vážne následky, ako naznačuje Robert Fico, ktorý sa tiež nachádza v ťažkej situácii po poslednej návšteve u amerického prezidenta. Zároveň, náš európsky partneri majú čoraz menšiu trpezlivosť s politikou slovenských lídrov ako Fico a Orbán, čo naznačuje oživenie plánov na vytvorenie dvojrýchlostnej Európy.
Rovnako ako na prelome tisícročí, osud Slovenska opäť závisí od toho, akú rýchlosť dokážeme zvrátiť nebezpečný kurz, na ktorom sa nachádzame. Okrem nutnosti vymeniť súčasnú vládu pod vedením Fica budeme potrebovať aj jasnejšiu víziu Slovenska v Európe. Táto vízia by mala presahovať rámec spoločenstva záujmov a transformovať sa na spoločenstvo spoločného osudu.
Na Slovensku sa myšlienka zjednotenej Európy často používa ako strašiak, ktorý vzbudzuje obavy z možnej straty národnej identity. V čase, keď nás jednak ohrozuje geopolitická realita 21. storočia, by sme sa mali skôr inšpirovať myšlienkami Jürgena Habermasa. Ten už pred rokmi jasne nastínil, že národný štát sám nemá dosť síl na ochranu svojich občanov pred globálnymi vplyvmi. Proces zjednotenia Európy by teda nemal byť vnímaný ako popretie slovenskej identity, ale ako jej potenciálna záchrana.
Je to civilizačná dohoda, akou je vzdať sa nacionalistických mýtov výmenou za reálnu moc rozhodovať o svojom osude v dostatočne veľkom spoločenstve, ktoré dokáže odolať globálnym veľmociam. Len tak môže akákoľvek slovenská politická reprezentácia zabezpečiť, aby kultúra a spôsob života našich občanov neboli v mlynských kolesách veľmocí rozdrvené.
