V ruskom permafroste sa môže skrývať niečo desivejšie ako mor
Po pandémii covidu sme všetci o niečo citlivejší na správy o vypuknutí nových infekčných ochorení. Je preto pochopiteľné, že smrť laboratórnej techničky, ktorá pracovala vo výskumnom ústave zaoberajúcom sa morom na Sibíri, vyvolala všeobecné znepokojenie.
Hoci o tomto prípade stále veľa nevieme, v Rusku sa črtá aj ďalšia zdravotná hrozba, ktorá si zaslúži ešte väčšiu pozornosť a obavy.
Okolnosti podozrenia na nákazu morom zostávajú nejasné. Podľa miestnych médií sa 28-ročná Darja Šipilovová mohla nakaziť pľúcnou formou moru pri nehode na pracovisku, tieto informácie však zatiaľ neboli overené. Ruské úrady oznámili, že približne 200 ľudí, ktorí s ňou prišli do kontaktu, dali do karantény.
Pľúcny mor je závažné infekčné ochorenie, ktoré vzniká, keď baktéria Yersinia pestis napadne pľúca. Bez liečby je takmer vždy smrteľné. Oficiálne bola smrť Šipilovovej pripísaná zápalu pľúc „neznámeho“ pôvodu. Ruské úrady zároveň Svetovej zdravotníckej organizácii (WHO) oznámili, že v regióne nebol zaznamenaný nijaký prípad moru.
WHO požiadala o ďalšie podrobnosti a americký prezident Donald Trump vyhlásil, že má naplánovaný telefonický rozhovor s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a o prípade s ním chce diskutovať. WHO tvrdí, že nemá dosť informácií, aby mohla úplne posúdiť riziká, a že Rusko reaguje na jej otázky príliš pomaly. Toto zdržanie označila za „neprijateľné“.
Zamrznutá hrozba
Nedostatok informácií zo strany Ruska je znepokojujúci, a to aj preto, že prípadný výskyt moru nie je jediným problémom verejného zdravia na Sibíri. Hrozba, ktorej sa obávam najviac, sa ukrýva v tamojšom permafroste, teda trvalo zamrznutej pôde, v ktorej chlad uchováva pozostatky dávnych pandémií.
V 300 rokov starej múmii sa tam našla DNA vírusu pravých kiahní a v pľúcach tela, ktoré bolo v zamrznutej zemi pochované od roku 1918, vedci objavili RNA vírusu chrípky.
Vedcom sa už podarilo oživiť patogény, ktoré v permafroste zostávali neaktívne desiatky tisíc rokov. Niektoré sú fascinujúce, ale nepredstavujú hrozbu, napríklad obrovské vírusy, ktoré dokážu napádať iba jednobunkové améby. Iné sú príbuzné bežných ľudských patogénov, napríklad stafylokokov alebo baktérií rodu Campylobacter, ktoré patria medzi najčastejšie príčiny hnačkových ochorení.
Hoci proti týmto známym nepriateľom máme lieky, ktoré by nás mali dokázať ochrániť, medzi baktériami v zamrznutej pôde sa prekvapivo často vyskytujú gény odolnosti voči antibiotikám. Ešte desivejšie sú vírusy a baktérie, ktoré mohli zohrať úlohu pri vyhynutí neandertálcov alebo mamutov a s ktorými by sme sa dnes stretli ako s úplne neznámymi patogénmi.
Zabili neandertálcov
Samozrejme, nič z toho by nepredstavovalo problém, keby bola naša klíma stabilná. Lenže klimatická zmena otepľuje Arktídu až štyrikrát rýchlejšie než zvyšok planéty. Permafrost sa rýchlo roztápa, čím rastie riziko, že sa objavia dávne patogény.
Nebezpečenstvo zvyšuje aj postupujúca industrializácia regiónu a prílev pracovníkov z iných oblastí. Tí zvyšujú riziko, že sa prípadná nákaza rozšíri aj do menej odľahlých častí sveta.
Ak sa predstava objavenia akéhosi „zombie patogénu“ zdá pritiahnutá za vlasy, stačí si pripomenúť rok 2016. Po horúcom a suchom lete vtedy roztápanie sibírskeho permafrostu prispelo k vypuknutiu epidémie antraxu, pri ktorej zomrel 12-ročný chlapec a viac ako 2300 sobov.
V roku 2023 vedci z Francúzska, Nemecka a Ruska publikovali štúdiu, v ktorej varovali, že zdravotné riziká spojené s roztápaním permafrostu sú veľmi reálne a zaslúžia si ďalší výskum.
Keďže väčšina svetového permafrostu je v Rusku, Putinova invázia na Ukrajinu skomplikovala medzinárodnú vedeckú spoluprácu aj výmenu informácií. A ako ukazuje nedostatok podrobností o úmrtí, pri ktorom vzniklo podozrenie na mor, vôbec nie je isté, či by Rusko ochotne poskytovalo informácie o ďalších prípadných rizikách.
Ako vo štvrtok napísal na sociálnej sieti X generálny riaditeľ WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus v súvislosti s vyšetrovaním smrti Šipilovovej: „Včasné, úplné a transparentné zdieľanie informácií podľa Medzinárodných zdravotných predpisov je nevyhnutné na objasnenie protichodných správ a umožnenie presného posúdenia možných rizík pre verejné zdravie.“
Platí to rovnako pre dávne „zombie patogény“ ako pre mor.
