Fajčenie na verejnosti je prejavom agresívneho a egoistického správania sa
Tá veta o slobode jednotlivca končiacej sa tam, kde sa začína sloboda druhého, je síce bradaté klišé, ale málokde sedí tak presne, ako keď začneme hovoriť o fajčení.
Fajčenie je škodlivé, ale aj medzi škodlivými vecami má veľmi špeciálne postavenie. Škodlivé je všeličo – autá, hazard, zbrane, rizikové športy, alkohol, obezita. Všetky tieto veci zaťažujú zdravotnícky systém.
Vždy, keď sa začne hovoriť o sprísnení regulácie fajčenia, fajčiari sa bránia poukazovaním na iné škodlivé veci. Povieš im, že zamorujú vzduch, a oni povedia, že autá zamorujú vzduch viac. Povieš im, že preťažujú zdravotnícky systém, a oni ukážu na podvrtnuté menisky v Jasnej.
Škodí všetkým
Existujú veci, ktoré škodia človeku, čo ich vykonáva. Existujú veci, ktoré škodia ľuďom v jeho bezprostrednom okolí. Existujú veci, ktoré škodia celej spoločnosti. Existujú veci, ktoré majú úžitok len pre toho jedného človeka. Existujú veci, ktoré nemajú úžitok dokonca ani pre toho jedného človeka.
Len fajčenie patrí do všetkých týchto kategórií. Je to jediná vec, ktorá škodí svojmu nositeľovi, bezprostrednému okoliu aj celej spoločnosti a nemá žiadny pozitívny účinok pre nikoho, zo všetkých najmenej pre fajčiara. Okrem toho stojí peniaze a dane z cigariet sú len zlomok z toho, čo kvôli fajčiarom spoločnosť každý rok stráca.
Odstráňte zo sveta autá a zachránite tisíce životov, ale svet sa zastaví. Hazard je zlý pre gamblera aj jeho rodinu, ale náhodný človek na zastávke tým netrpí. Fajčiar je zlý pre seba, svoju rodinu aj celú spoločnosť a ničí život aj ľuďom, čo prejdú okolo jeho rakovinotvorného smradu na ulici.
Odstráňte zo sveta fajčenie a svet bude jednoducho lepší, zdravší, bohatší aj čistejší. Bez žiadneho ale.
Fajčenie je závislosť, nie sloboda
Jediné, čo majú fajčiari na svoju obranu, keď ich všetkými argumentami pritlačíte k múru, je, že pre nich je to sloboda. To je blbosť, keďže fajčenie je závislosť. A to je presným opakom slobody. Nešťastní ľudia, ktorí sa nevedia dočkať, ako si po trojhodinovom lete zapália pol metra od letiskovej budovy, nie sú slobodní. V tej chvíli sú zúfalí feťáci bez vlastnej vôle.
Pre istotu zdôrazním, že oddeľujem hriech a hriešnika. Fajčiari, vo chvíli, keď nefajčia alebo keď fajčia ďaleko od ostatných, sú ľudia ako hociktorí iní. Dobrí aj zlí. Problémom je fajčenie, nie fajčiari. Môžete byť kamarát s fajčiarom a môže vám prekážať aj škodiť, keď si pri vás zapáli.
Čo s tým
V ideálnom prípade by fajčenie nemalo existovať. Hovorím o fajčení klasických cigariet, cigár a ďalšieho smradu vrátane iqosov. Vapky vypúšťajúce neškodnú vodnú paru bez zápachu sú menší problém.
V neideálnej realite fajčiari majú mať právo sa zabíjať cigaretami. Ale fajčenie musí byť bezpodmienečne vylúčené zo všetkých verejných priestorov. Nemalo by byť dovolené fajčiť na ulici, na pláži, dokonca ani na balkónoch, pokiaľ sú v okolí aj balkóny alebo okná iných ľudí. Všade tam, kde fajčiarov dym môže preniknúť k inému človeku, má byť fajčenie nelegálne.
Fajčenie na verejnosti je prejavom agresívneho a egoistického správania sa voči ostatným. Ľudia prechádzajúci okolo fajčiara na ulici trpia. V skutočnosti by pritom mal trpieť fajčiar. Nech sa pekne teší, keď sa z posledných síl doplazí do uzavretého priestoru, kde si bude môcť zapáliť a kde bude len on, poprípade iní fajčiari.
Letiskové zadymené akvária vyhradené fajčeniu sú krásny príklad, že sa dá spokojne spolunažívať. Ak chcú firmy potešiť svojich fajčiarov, nech im také v kanceláriách postavia.
Fajčiari sú zraniteľní manažéri
Firmy a štát by tiež mohli zvážiť, či ľudia, čo už po pár hodinách bez cigarety začínajú byť nervózni, netrpezliví, ich kognitívne funkcie upadajú a preukázateľne sa horšie rozhodujú, majú byť zamestnávaní na zodpovedných postoch. Môj bývalý šéf vravieval, že keď mal o niečom vyjednávať s fajčiarom, zariadil si to tak, aby toho človeka udržal čo najdlhšie od možnosti si zapáliť. Ak to naťahoval dostatočne dlho, vyjednal pre seba oveľa lepšie podmienky.
Niekto by mohol dodať, že fajčiarom treba pomôcť sa zlozvyku zbaviť. Asi áno. Ale ak bude svet k fajčeniu dostatočne nehostinný a v každodennom živote bude pre fajčiara jeho vlastné fajčenie ohromnou nepraktickou komplikáciou, fajčiari budú mať dosť dôvodov nájsť v sebe ochotu skončiť s tým aj sami. Podstatné je, že si svoju slobodu budú užívať len tak, aby nenarážala na slobodu nikoho iného.
Ak sa fajčenie podarilo dostať z väčšiny budov, reštaurácií a dokonca aj zo zastávok MHD, tak dostať ho z verejnosti ako takej už by nemal byť až taký problém. Fajčiari sa budú sťažovať, ako to robili vždy, ale to je v poriadku. Je ich čoraz menej, nemajú argumenty, okrem cigaretovej loby sa ich nikto nezastane. Fajčiari sú menšina, ktorú bude radosť diskriminovať, pretože si to v plnej miere zaslúži. Nie je veľa vecí, ktorými by sa dal pomerne ľahko zlepšiť svet. Ale zakázať fajčenie všade na verejnosti je jedna z nich.
